Sovietsky zväz sa rozpadol koncom roka 1991. V tom čase ho už však de facto netvorila žiadna krajina a išlo o impérium bez akéhokoľvek územia. Niekoľko dní pred rozpadom tvoril Sovietsky zväz iba Kazachstan. Začiatok konca Zväzu sovietskych socialistických republík však začal oveľa skôr.
Začiatok Sovietskeho zväzu začala písať Veľká októbrová revolúcia. Vo vnútorne destabilizovanom Ruskom cárstve prevzali pod vedením Vladimira Lenina moc boľševici a v priebehu niekoľkých mesiacov vytvorili Ruskú sovietskú federatívnu socialistickú republiku. O niečo neskôr sa komunisti dostali k moci aj na Ukrajine a v Bielorusku. V roku 1922 vzniká spojením Ruska, Ukrajiny, Bieloruska a Zakaukazka Sovietsky zväz. V priebehu 20. storočia sa zo ZSSR stalo obrovské a hospodársky silné eurázijské impérium.
„Soudruzi“ ale urobili chybu a to hneď niekoľko. Štátom riadená ekonomika, obmedzovanie občianskej slobody a súperenie so západom v konflikte známom ako Studená vojna predznamenali začiatok konca obrovskej ríše. V jednoduchosti povedané, Sovietsky zväz prestával vládať fungovať. V 80. rokoch 20. storočia začala byť len otázka času, kedy sa umelo vyživovaný a udržiavaný socialistický systém rozpadne. Postarali sa o to perestrojka a glasnosť.
Politika prestavby a otvorenosti
Keď sa v roku 1985 stal Michail Gorbačov generálnym tajomníkom KSSZ zrejme netušil, že túto funkciu bude plniť ako posledný. Do života socialistických zväzových republík priniesol politiku prestavby a otvorenosti známu pod pojmami perestrojka a glasnosť. Išlo o súbor ekonomických reforiem, ktoré mali viesť k reštrukturalizácii sovietskej ekonomiky, demokratizácii spoločnosti a otvorenosti Sovietskeho zväzu západnému svetu. Túto myšlienku síce môžeme považovať za pozitívnu, no z pohľadu ZSSR pozitívna rozhodne nebola. Desaťročia budovaná a nafukovaná bublina musela skôr či neskôr prasknúť.
Ekonomické reformy sa nepodarili a ZSSR sa ostal kolísať na okraji priepasti. Demokratizácia navyše vyvolala protiruské nálady a vlny nacionalizmu v mnohých socialistických republikách. Kým Gorbačov navrhoval novú úniu socialistických republík založenú na princípe dobrovoľného členstva, jeho najväčší politický súper Boris Jeľcin pripúšťal aj rozpad ZSSR ak to Rusku pomôže k nasledovnej rýchlej transformácii na trhovú ekonomiku.
Puč a streľba v Moskve
V roku 1990 vyslovili od ZSSR nezávislosť pobaltské republiky. Estónsko, Litva a Lotyšsko spustili domino efekt, ktorý v nasledujúcich mesiacoch viedol k zániku Sovietskeho zväzu. Jedným z posledných kľúčových momentov rozpadu bol pokus o prevrat, ku ktorému došlo v auguste 1991 priamo v Moskve. Samozvaný výbor, zložený aj z niekoľkých vysokých predstaviteľov ZSSR, vyhlásili prebranie moci z dôvodu neschopnosti Michaila Gorbačova vykonávať ďalej svoju funkciu. Do ulíc Moskvy boli vyslané tanky a puč bol po niekoľkých dňoch potlačený.
Ako vedúca osobnosť z tejto udalosti vyrástol Boris Jeľcin, ktorý sa postavil na čelo odboja proti prevratu. Neskôr sa stal prvým prezidentom Ruska a pripisuje sa mu veľká zodpovednosť za stav, do akého sa krajina po rozpade ZSSR dostala. Michail Gorbačov bol počas udalostí z augusta 1991 na Kryme. Neúspešný prevrat konzervatívnych komunistov bol posledným znakom toho, že Sovietsky zväz je v konečnej fáze svojej existencie. Ostávalo mu niekoľko posledných mesiacov.
Ostal len Kazachstan
Nezávislosť postupne vyhlasovali Ukrajina, Bielorusko a Moldavsko. V decembri 1991 tvorili Sovietsky zväz posledné dve krajiny – Rusko a Kazachstan. 8. decembra sa v Bielovežskom národnom parku stretol Boris Jeľcin s predstaviteľmi Ukrajiny a Bieloruska, kde vyhlásil že, Sovietsky zväz prestane formálne existovať 26. decembra 1991. Rusko zo ZSSR vystúpilo o 4 dni neskôr, 12. decembra.
Poslednou krajinou, ktorá tvorila Sovietsky zväz tak ostal Kazachastan. V sovietskom impériu však ostal osamotený len pár dní. 16. decembra sa Kazašská SSR oficiálne premenovala na Kazašskú republiku. Sovietsky zväz tak ostal de facto impériom bez akéhokoľvek územia, ktoré zaniklo 26. decembra. Zo ZSSR vzniklo vo východnej Európe a strednej Ázii dokopy 15 nástupníckych štátov.
AmusingPlanet, Wikipedia, SME, Britannica, clearias.com
.svg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku