Či už je to sladká vôňa babičkiných koláčov, mamina voňavka alebo čerstvo pokosená tráva, každá vôňa má svoj význam. Pokosená tráva môže vyvolať spomienku na to, ako ste sa ako deti hrávali na ihrisku, strávili skvelé leto niekde na dovolenke, či na to, ako ste sa po prvýkrát zamilovali. Prečo sa však práve s vôňami spájajú spomienky a neraz aj silné emócie?
Talamus, hipokampus a amygdala
Keď niečo vidíte, cítite (hmatom či chuťou) alebo počujete, informácia putuje komplikovanými dráhami na miesto v mozgu, ktorému sa hovorí talamus alebo medzimozog. Talamus slúži ako medzizastávka, z ktorej sa zas príslušné informácie presúvajú na spracovanie do ďalších častí mozgu. Napríklad, hipokampus vytvára spomienky a amygdala pridáva spomienkam emocionálny náboj.
Priamo do čuchového centra
Toto však neplatí pre vône, tie totiž talamus obchádzajú a putujú rovno do oblasti mozgu zvanej čuchové centrum. Čuchové centrum je zas priamo prepojené na amygdalu a na hipokampus, čo vysvetľuje, prečo keď zacítite známu vôňu, zaplaví vás príval spomienok a emócií – čo je zvláštne, keďže človek je tvor vizuálny a veci si najlepšie zapamätá, keď ich vidí.
Evolúcia
Vedci si myslia, že za to môže evolúcia. Už prvé jednobunkové organizmy žijúce na Zemi totiž potrebovali istý čuchový zmysel k tomu, aby sa za pomoci chemických signálov dorozumievali s prostredím a inými tvormi, ktoré ich obklopovali. Okrem toho, máme tisícky rôznych čuchových receptorov, avšak zmeny svetla vnímame len za pomoci štyroch receptorov a zmeny v dotyku rovnako.
Pamäťové prepojenia
Vedci si navyše myslia, že časť informácií súvisiacich s čuchovými podnetmi sa ukladá priamo v čuchovom centre. Christina Strauch a Denise Manahan-Vaughan z Univerzity Ruhr v Nemecku vykonali výskum, v rámci ktorého sa pokúsili za pomoci elektrických impulzov vytvoriť v mozgu nové pamäťové prepojenia. Výsledky štúdie publikovali v roku 2017 v časopise Cerebral Cortex a už predošlé výskumy ukázali, že podobné impulzy dokážu vytvárať dlhodobé pamäťové prepojenia v hipokampe. Aj keď sa to neskôr síce podarilo, v prvých experimentoch sa spojenia mimo hipokampu vytvoriť nedarilo.
Piriformná kôra
Po čase však nastal prielom a prepojenia sa podarilo vytvoriť aj v tzv. piriformnej kôre, ktorá je hlavnou čuchovou kôrou a rozhoduje o podnetoch a vykonáva na základe prepojení úsudky. Ak napríklad zacítite vôňu dobrej voňavky, kôra vydá signál, že je to príjemné, a môžete ju ovoňať znova. Ak však ovoniate jedlo, ktoré už týždeň stojí v chladničke, vyšle signál, že toto jedlo už nie je v poriadku a radšej by ste ho nemali jesť. Zdá sa teda, že aj táto časť mozgu môže slúžiť za istých podmienok ako archív.
curiosity
Nahlásiť chybu v článku