Pri diskusiách o problematike klimatických zmien sa neustále hovorí o množstve oxidu uhličitého, ktorý ľudstvo produkuje a vypúšťa do atmosféry. Oveľa agresívnejší je však metán. Je ho síce menej, no zachytáva také obrovské množstvo tepla, že ku globálnemu otepľovaniu prispieva vo veľmi vysokej miere. Vedci preto navrhujú zaujímavý spôsob ako sa tohto skleníkového plynu môžeme zbaviť. Paradoxne ho premeníme na oxid uhličitý, ktorým tak veľmi opovrhujeme.
Metánu je v atmosfére dva a pol-krát viac ako v predindustriálnom období. Ide o prirodzený plyn, ktorý sa však vplyvom človeka uvoľňuje do atmosféry v oveľa väčšom množstve ako by bolo bežné. Vzniká pri poľnohospodárstve, chove hovädzieho dobytka aj v energetike. V dôsledku ľudskej činnosti vzniká asi 60% metánu. A síce ho nie je veľa, ku globálnemu otepľovaniu prispieva vo veľmi vysokej miere.
Vedci zo Standfordskej univerzity tvrdia, že metán je až 84-násobne „silnejším“ skleníkovým plynom ako oxid uhličitý. Najlepšie by samozrejme bolo, aby sa do atmosféry nedostával vo zvýšenej miere ani jeden z týchto plynov. To však ako vieme zatiaľ reálne nie je. Ak by sme si teda mali a mohli vybrať, je rozumnejšie vypúšťať do ovzdušia oxid uhličitý. V štúdii zverejnenej vo vedeckom časopise Nature Sustainability a tlačovej správe preto vedci zo Stanfordu prichádzajú so zaujímavým a paradoxným riešením.
Premeňme metán na CO₂
Odborníci navrhujú premeniť metán na oxid uhličitý. Paradoxne, by sme tak proti globálnemu otepľovaniu bojovali vypúšťaním skleníkového plynu. Možno to znie šialene, ale celé je to o číslach. Ak by sme sa chceli dostať do obdobia pred priemyselnou revolúciou potrebovali by sme sa zbaviť 3,2 miliardy ton metánu. Premenou tohto plynu by vzniklo približne 8 miliárd ton CO₂, čo je približne 2 a pol mesačná svetová produkcia oxidu uhličitého.
Z mála metánu by sme teda vyrobili viac oxidu uhličitého. Vzhľadom na silu týchto skleníkových plynov by to bol ale matematicky dobrý krok. Globálne otepľovanie by sme totiž elimináciou všetkého metánu v atmosfére spomalili asi o 15%. Vo svojej podstate by tak ľudstvu ostalo viac času na riešenie závažného problému s oxidom uhličitým, ktorého koncentráciu v ovzduší musíme pre budúcnosť klímy obmedziť na minimum.
Premenu metánu na oxid uhličitý by malo zabezpečiť špeciálne zariadenie, akási turbína, v ktorej by metán reagoval so zeolitom a premieňal sa na CO₂. Celá myšlienka má už v zárodku niekoľko problémov. Tým najhlavnejším je nízka koncentrácia metánu v ovzduší a tým druhým finančné náklady na vybudovanie celého zariadenia. Napriek tomu chcú odborníci zo Standfordskej univerzity vo svojom výskume naďalej pokračovať a veria, že práve ich projekt môže byť jedným z tých, ktorý pomôže svetu v boji proti klimatickým zmenám.
Nahlásiť chybu v článku