Jedným z nich je mesto, kam by ste museli cestovať 9 dní po mori, ak by ste sa tam chceli dostať. Ide o ostrov Palmerston v Pacifiku v oblasti Cookových ostrovov. Je to vlastne väčší koralový atol, ktorý je domovom 62 ľudí. Každý z nich je potomkom usadlíka, ktorý sem zablúdil pred 150 rokmi.
Zbierajú kokosy a vyrábajú šperky
Pre niekoho raj, pre niekoho zas peklo na Zemi, ostrov Palmerston je miestom, kde život plynie skutočne pomaly a nikto sa nikam nemusí ponáhľať. Neexistuje tu ani jediný obchod s potravinami či s iným tovarom. Aby sa ľudia uživili, venujú sa rybolovu, zbierajú kokosy a vo voľnom čase vyrábajú šperky, hrajú volejbal alebo si idú zaplávať. Nežijú však v praveku, majú elektrinu aj internet, ale len na niekoľko hodín denne. Niekoľko šťastlivcov má dokonca aj mobilný telefón.
Peniaze vás trápiť nemusia
Peniaze vás tu príliš trápiť nemusia, nikto tu nič nekupuje ani nepredáva. Peniaze sa využívajú len na nákup zásob mimo ostrova. Pitnú vodu majú obyvatelia len vďaka dažďu a pre celý ostrov slúžia len dve toalety. Na ostrove sa nachádza krčma, škola a kostol, pričom po nedeľnej omši nie je dovolená práca ani hry, ľudia sa teda pomaly utiahnu do svojich domovov.
Ostrov má svoje výhody aj nevýhody
Ostrov je v podstate tvorený koralmi a leží na mieste, kde bola kedysi sopka. Jediný spôsob, ako sa sem dostanete, je loď, lietadlá tu totiž nedokážu nikde pristáť. Umiestnenie ostrova má svoje výhody aj nevýhody. Obyvatelia si tu môžu užívať ohromný pokoj bez toho, aby im do toho niekto zasahoval. Na druhej strane, najmä v prípade nebezpečenstva nie je koho zavolať na pomoc. Zariadiť transport z ostrova a späť nie je vôbec ľahké, môže preto trvať celé mesiace, kým sa dostanete k zubárovi či inému špecialistovi.
William Marsters
Ako sa vlastne na tak odľahlé miesto dostali ľudia? Ako napovedá samotný názov, Cookove ostrovy boli objavené dobrodruhom Jamesom Cookom. Po tomto objave sa však na ostrovoch neusadil nikto nasledujúcich 80 rokov. Až v polovici 19. storočia sa na ostrov Palmerston dostal anglický tesár William Marsters a okamžite sa do neho zamiloval. Svoj raj našiel vďaka Johnovi Branderovi, ktorý v tom čase ostrov vlastnil a po stretnutí na Tahiti Marstersa požiadal, aby na ostrov dozrel. V roku 1863 sa sem nasťahoval s manželkou, dvoma sesternicami, s ktorými sa neskôr tiež oženil a s jednou Polynézankou.
Skaza
Aby mali noví obyvatelia dostatok zásob, pestovali kokosové palmy a predávali produkty vyrobené z kokosov výmenou za zásoby. Loď so zásobami sem spočiatku prichádzala len dvakrát ročne, neskôr len raz za tri roky a napokon prestala chodiť celkom. Našťastie, William neupadol do zúfalstva a našiel spôsob, ako prežiť. Keď pôvodný majiteľ ostrova zomrel, kráľovná Viktória ho prenechala Marstersovi. Nanešťastie, nešlo všetko podľa plánu, kokosové palmy napadla choroba a Marsters v roku 1899 zomrel na následky podvýživy. Predtým však ostrov rozdelil na tri časti, aby mala každá z manželiek tú svoju.
Počet obyvateľov klesá
Po Marstersovej smrti sa populácia pomaly rozrastala a dnes sú všetci, až na troch obyvateľov ostrova, potomkami práve tohto muža. Medzi rokmi 1950 až 1970 tu žilo okolo 300 ľudí, no mnohí sa odsťahovali a tých, ktorí ostali, ohrozujú následky incestu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo ľudia postupne ostrov opúšťajú a počet obyvateľov klesá, chcú mať jednoducho viac možností a zdravé potomstvo.
Momentálne majú ostrovania veľa priestoru a pôdy pre nových návštevníkov a dúfajú, že sa im sem podarí prilákať nových obyvateľov. Zatiaľ však šťastie nemali, neprihlásil sa žiaden dobrovoľník.
boredpanda, wikipedia
Nahlásiť chybu v článku