Skrotiť energiu spôsobom, akým sa o to pokúšajú vedci a inžinieri v jadrových elektrárňach, môže byť niekedy náročnejšie, ako by sa mohlo zdať. V histórii nájdeme mnoho dôkazov o zlyhaní ich úsilia a následných udalostiach, ktoré trvali dlhé roky. Jeden z takýchto okamihov sa odohral aj na mieste nazývanom Three Mile Island v Pennsylvánii.
S výstavbou jadrovej elektrárne Three Mile Island sa začalo koncom 60. rokov 20. storočia. Podobne ako konštruovanie, aj spustenie každého z dvoch reaktorov prebehlo v rozdielnom čase. Zatiaľ čo Jednotka 1 bola privedená k životu v apríli roku 1974, Jednotka 2 sa svojej premiéry dočkala až vo februári o 4 roky neskôr.
Netrvalo dlho a 28. marca nasledujúceho roku došlo k neočakávanému zvratu. Približne o štvrtej hodine ráno zlyhal chladiaci systému v Jednotke 2, známej tiež pod poznačením TMI-2. Dôsledkom toho bolo automatické vypnutie turbínového generátora elektrárne a následne aj samotného reaktora. No teplota jadra začala stúpať a tlak v systéme sa taktiež zvyšoval. Pre uvoľnenie tohto napätia bol otvorený pilotný poistný ventil.
Klesnutie hodnôt na nižšiu úroveň malo zabezpečiť automatické uzavretie daného ventilu. No to sa nestalo. Zamestnanci nemali o tomto fakte žiadne tušenie. Na riadiacej jednotke bola kontrolka, ktorá ich informovalo o stave ventilu, ako uzavretom. Skrz naďalej otvorený ventil začala postupne unikať para z vody, ktorá slúžila na ochladzovanie.
Vážnosťou situácie si boli všetci vedomí až v momente, kedy začali alarmy a výstražné svetlá hlásiť nebezpečenstvo. Dochádzalo k rýchlej strate chladiva. V systéme nechýbala ani veľká tlaková nádoba udržiavajúca jadro reaktora počas normálnej prevádzky, ktorá bola bežne celá naplnená vodou.
Túto informáciu brali zamestnanci pravdepodobne ako samozrejmosť, nakoľko absolútne chýbala kontrolka informujúca o stave hladiny vody v danom zariadení. Z tohto dôvodu si pracovníci mysleli, že je jadro obklopené dostatočným množstvom kvapaliny a nie je dôvod obávať sa. No pravda bola úplne iná.
Sled náhlych udalostí viedol až k čiastočnému roztaveniu jadra reaktora TMI-2 a uvoľneniu radiácie, prevažne xenónu a jódu-131, do okolitého prostredia. Zaujímavosťou však je, že nikto dodnes nie je schopný presne povedať, akú hodnotu mala radiácia na mieste v okamihu nehody. Vyjadrenia zneli, že nebezpečenstvo nehrozí a miera radiácie je „bezpečná“.
Na tento fakt nadväzuje množstvo skutočností, z ktorých nejedna môže človeka donútiť zamyslieť sa nad tým, kde je ukrytá pravda. Podľa zápisov ľudia nemali takmer žiadne informácie o tom, čo sa udialo a aký to môže mať na nich vplyv. Žiadna evakuácia zo strany vlády nenastala. Odporúčanie znelo premiestniť tehotné ženy a detí do vzdialenejších oblastí od tohto miesta.
Ľudia sa rozhodli vziať osud do vlastných rúk a z prostredia v záujme bezpečnosti odísť na vlastných autách. Oficiálne stanovisko neobsahuje žiadne straty na životoch, ani možnú úroveň rádioaktivity, ktorá by bola pre živé organizmy nebezpečná. Daný útržok histórie je preto opradený tajomstvami, o ktorých vedia pravdu asi len vyvolení.
Reaktor bol od tejto nehody trvalo vyradený z prevádzky a odstraňovanie následkov v podobe eliminácie kryptónu či paliva, kontaminovanej vody a zabezpečovacie práce zabrali dlhých 14 rokov a takmer miliardu eur. Informácie uvádzajú, že sa z miesta odstránilo vyše 8 000 kubíkov rádioaktívnej vody.
Situácia vzbudila vlnu strachu nielen v spoločnosti, ale aj vo vláde, ktorá sa rozhodla znížiť mieru využívania jadrových elektrární na dlhé roky. V okamihu nehody bolo schválených 129 jadrových elektrární, z ktorých bolo dokončených len 53. Udalosti viedli aj k výraznému sprísneniu kontrol a celkového fungovania elektrární daného typu.
Prevádzka reaktora TMI-1 nebola nehodou ukončená a naďalej pokračuje aj v aktuálnom čase. To sa ale v blízkej dobe ukončí. Firma Exelon, ktorá udržiava tento reaktor už v uplynulých rokoch vyjadrila stanovisko, podľa ktorého je tento objekt stratový. V dôsledku toho je jeho odstavenie naplánované už v priebehu septembra tohto roku.
papost.org, wikipedia.org, nrc.gov, arstechnica.com, nytimes.com
Nahlásiť chybu v článku