Bhután je krajinou, ktorá sa často prirovnáva k bájnej oblasti Šángri Lá. Turizmus je tu obmedzený a teda nečakajte preplnené miesta, ľudia chodia v tradičných krojoch, milujú lukostreľbu, v chráme sa nechajú posvätiť dreveným penisom a kašľú na hrubý domáci produkt, pretože majú hrubé domáce šťastie!
Poplatok kráľovi
Bhután má povesť málo navštevovanej a unikátnej krajiny. Prečo je to tak, že sem chodí minimum turistov hoci tu nezúri konflikt, nesužuje ho vojna a ani nepatrí medzi najnebezpečnejšie krajiny sveta? Odpoveďou je prístup Bhutánu k masovému turizmu, ktorý odmieta a preto vytvoril koncepciu vysokých poplatkov. Chcete stráviť deň v Bhutáne? Pripravte si cca 200 – 250 USD, ktoré za každý jeden jediný deň pobytu v krajine zaplatíte.
Volajú to „poplatok kráľovi“, ale pravda je taká, že peniaze idú na rozvoj celej krajiny a časť peňazí ide do školstva, infraštruktúry, zdravotníctva a tak si napokon každý Bhutánec uvedomí, že vy ste jeden z tých, ktorý im pomáha. Netreba sem nosiť charitu, na chod krajiny prispievate tým, že prídete. V cene však máte aj hotel, plnú penziu, dopravu a sprievodcu, takže napokon to nie je až také zlé, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Na strane druhej, v Bhutáne sa nebudete tlačiť v dave turistov, nebudete musieť čakať kým sa skupina pred vami niekam uprace a mnohé miesta si budete vychutnávať sami s puncom autenticity.
Hlavné mesto bez semaforov
Hlavným mestom Bhutánu je málo známe Thimphu. Nemá veľa pamiatok, ale zato sa môže popýšiť tým, že jeho nadmorská výška levituje medzi 2200 – 2500 m.n.m. a tak je Thimphu najvyššie položené hlavné mesto celej Ázie. Čakali by ste ho práve tu? Thimphu má atmosféru vidieku. Tvorí ho niekoľko ulíc, niektoré sú dôležitejšie, iné len vedľajšie, no hlavná križovatka je rovnako bizarná ako celé mesto. Thimphu totiž nepoužíva semafory, pretože prišli ľuďom príliš neosobné a preto tu v strede križovatky „tancuje“ policajt v uniforme a usmerňuje dopravu. Aj keď ste v hlavnom meste, nečakajte tu však žiadnu vražednú dopravu, práve naopak. Najživším miestom je trhovisko na brehu rieky, kde už z diaľky vonia pálivé čili. Bhutánci ho milujú a takmer všetky jedlá, ktoré sú obľúbené musia mať svoju dávku pikantnosti.
Len pár desiatok metrov odtiaľto prebieha tradičná lukostreľba. Na štadióne sa stretli dva tímy, ktoré si prišli zastrieľať. Všetci sú oblečení v bhutánskych krojoch zvaných Gho, v ruke dlhočizný luk a pointou bhutánskej lukostreľby je to, že triafajú na terč vzdialený pokojne 150 metrov. Nie, nejde o preklep! Je to šialené, no šialenejšie je sledovať malú postavu v diaľke ako napriahne tetivu a o nepatrnú chvíľku vidíte ako tesne pred vašimi očami trafí priamo do čierneho. Kto trafí presne, dostane farebnú stužku a muži z jeho tímu zatancujú tanec radosti pred očami súpera, aby ho ešte trošku viac podpichli. Fantastické divadlo.
Krajina dračieho kráľa
Nad Thimphu stojí obrovská socha Budhu, ktorá hľadí na údolie pod sebou. Má úctyhodných 52 metrov a postavili ju na oslavu 60.narodenín štvrtého, bhutánskeho kráľa Džigmeho, otca súčasného panovníka. Bhutánsky kráľ nosí tradične prezývku „Druk Gyalpo“, teda Dračí kráľ, pretože vládne „Krajine hrmiaceho draka“ ako sa lokálne krajina prekladá. Všetko je tu o drakoch a nechýba ani vo vlajke.
Druhým symbolom je Budha a ten nad Thimphu je ikonou hlavného mesta. Stála síce 100 miliónov dolárov, ale príbeh hovorí, že polovicu zaplatili čínski obchodníci, ktorým mních poradil, aby neleteli lietadlom, pretože sa stane katastrofa. Lietadlo padlo, oni prežili a takto sa krajine odvďačili. Výhľad na Thimphu stojí odtiaľto zato. Nehádali by ste mu 100-tisíc obyvateľov. Jeho domy sa chúlia v údolí rieky Raidak a tam kde končí začínajú ryžové políčka.
Tigrie hniezdo
Za najznámejšou stavbou celého Bhutánu treba vyštartovať skoro ráno, aby ste si ju dokonale užili. Volá sa Tigrie Hniezdo a je to unikátny chrám vo výške 3120 m.n.m., kam sa dostanete z mestečka Paro ležiace o 900 výškových metrov nižšie. Taktsang ako Tigrie hniezdo volajú je neskutočným magnetom. Ak máte dobrú kondíciu k chrámu sa cez les a vyšliapané chodníčky dostanete za dve a pol alebo tri hodiny. Poriadne sa pri tom zapotíte, ale keď sa prvý krát pred vami otvorí pohľad na unikátny chrám, viete že každá kvapôčka potu za to stála. Tigrie hniezdo sa ráno zahaľuje do jemnej hmly, začne popŕchať, stráca sa z pred očí, no v tom je čarovná mágia tohto miesta. Chvíľku pochybujete, či je naozaj skutočným miestom a nie len nejakou budhistickou chimérou či fatamorgánou púšte.
Niekoľko pútnikov kráča chladným ránom a kde tu nad hlavami trepocú modlitebné vlajočky. Posilnený čiernym čajom kráčam vyššie a vyššie až k miestu, kde sa má chrám objaviť. Nič. Hmla. Oblaky, čierňava a dážď. Sklamanie sa rozlieva telom, ale o pár minút začne fúkať a zrazu je všetko ako na dlani. Neskutočné! Toto dokáže len príroda a veci, ktoré sú mimo chápanie. Tigrie hniezdo tu postavili už v 1692 a je nekorunovaným divom sveta. Legenda hovorí, že sem v 8.storočí priletel Guru Rinpoče na chrbte tigra. Ten odpočíval v jaskyni a Guru tu strávil meditovaním dlhý čas. Je to krásne miesto, nabité energiou. Kráčate bosí po drevených podlahách, na stenách hľadáte maľby a do nosa vám udierajú voňavé, maslové sviečky.
Paro a jeho dzong
Medzi najkrajšie miesta Bhutánu patrí Paro ležiace v rovnomennom údolí. Pre mnohých je vstupnou bránou do kráľovstva, pretože tu leží jediné, medzinárodné letisko krajiny. Ani Thimphu, hlavné mesto ho nemá kvôli horám. Hory ležia aj v okolí Para a preto je pristávať na tomto letisku mimoriadne náročné a len niekoľko pilotov má na neho licenciu. Vzlietanie musí prebiehať pomerne rýchlo a tak sa pripravte, že vás to poriadne pritlačí do sedadiel. Paro je však krásnym, idylickým miestom uloženým do údolia medzi horami.
Ryžové políčka, tradičné domy, túlajúce sa psi a ľudia oblečení v krojoch. Bhutánci milujú svoju kultúru a každý rok to dokazujú niekoľkými geniálnymi festivalmi, no láska k tradíciám nie je len frázou, ale realitou. Muži chodia v kroji zvanom Gho, pripomína hrubý župan, na nohách topánky a z nich vytŕčajú podkolienky. Ženy si oblečú Kiru, farebné, pôsobivé šaty. Domy zdobí tradičná drevorezba a máte pocit akoby sa tu zastavil čas. Malé kaviarničky však už ponúkajú wifi a kávu, ale stále tu skôr zoženiete národné jedlo Ema Datsi, feferónky v roztopenom syre, než hamburger. Pýchou Para je dzong, tradičná pevnosť ukrývajúca paláce a chrám. Má ho každé mesto Bhutánu, ktoré kedysi rozhodovalo o vláde. Ten najkrajší nájdete v Punakhe, ale dzong tu v Pare má atmosféru akoby ste cestovali v čase.
Požehnanie od božského blázna
V Bhutáne natrafíte aj na bizarné miesta a tým kraľuje malá dedinka menom Sopsokha. Bola by ako jedná z mnohých roztrúsených po bhutánskom vidieku, ale má jednu špecialitu, ktorá z nej robí slávne miesto. Priamo za dedinkou totiž stojí vŕšok a na ňom chrám Chimi Lhakhang, teda Chrám božského blázna, ktorý na liečenie používal svoj čarovný falus. Podľa legendy ho vedel roztočiť, vzlietnuť a ísť pomáhať tam, kde bolo treba. V 15.storočí mal poraziť démona a vďaka svojim metódam ho prezývali aj „svätcom piatich tisícok žien“.
Dodnes je tento chrám pútnickým miestom za ktorým prichádzajú mnohé ženy. Už sa tu nelieči „tradičnými metódami“, ale stále tu mágia miesta zostala. V chráme natrafíte na mnícha a ak chcete aby vám požehnal, vezme zo skrinky drevený penis ozdobený slonovinou a udrie vám ním po hlave. Kde inde toto zažijete? Miestny kolorit dedinky dotvárajú aj originálne maľby. Takmer každý dom tu zdobí veľký, maľovaný falus, ktorý je pre Bhutáncov symbolom šťastia. Chráni ich pred urieknutím aj zlými duchmi. Čarovná krajina.
Viac mojich článkov nájdete na webe Street Food Hunters.
Nahlásiť chybu v článku