Dnes v menšej či väčšej miere pravidelný stres zažíva každý z nás. Ak si dokážeme vytvoriť nadhľad a udržíme úroveň stresu pod kontrolou, môže nás motivovať k lepším výkonom. Horšie je, ak sa ním necháme úplne pohltiť. Vtedy sa dostaneme do začarovaného kruhu, z ktorého je náročné dostať sa von. Ak aj vy máte pocit, že vám úlohy a povinnosti prerastajú cez hlavu, skúste sa zhlboka nadýchnuť. Vytvorte si priestor a čas na plnohodnotný oddych. Inak si to odskáče vaše zdravie.
Chronický stres môže mať na náš organizmus fatálne dôsledky.
Trpí celé telo
Všetci vieme, že chronický stres negatívne vplýva na naše zdravie. Neustály tlak na našu psychiku nemôže naše telo vydržať do nekonečna. Raz príde zlomový bod, kedy si povie “dosť“. Je dokázané, že dlhodobý stres má na svedomí množstvo kardiovaskulárnych ochorení a srdcových infarktov.
A pritom to zďaleka nekončí. Vedcom z The National Cancer Institute sa podarilo dokázať súvislosť dlhodobého stresu so vznikom a progresiou rakoviny. Štúdia ukazuje, že chronický stres by sme rozhodne nemali brať na ľahkú váhu.
Bojuj alebo uteč
Nič v našom organizme nie je zbytočné, všetko má svoju funkciu. Tak je to aj v prípade stresu, ktorého úlohou je počas rizika či nebezpečenstva vyburcovať telo k výkonu. Ak našich predkov naháňala divá zver, na výber mali len dve možnosti – bojovať alebo utekať preč. Dnes však zažívame iný druh stresu, pričom neustála nadprodukcia stresových hormónov môže negatívne vplývať na naše zdravie.
Ako uvádza portál Live Science, dlhodobá nadprodukcia stresových hormónov ovplyvňuje nielen náš metabolizmus a vyvoláva určité zmeny v tele, ale zároveň prispieva k výraznému skracovaniu dĺžky telomérov, teda koncových častí chromozómov, ktoré sú významným signálom starnutia. Práve tieto zmeny môžu oslabiť imunitný systém a stať sa spolu s ďalšími faktormi významnými spúšťačmi vzniku rakoviny.
Chronický stres oslabuje našu imunitu
Ako uvádza Elisa Bandera pre portál medicaldaily, vzrastá počet dôkazov, že stres skutočne zvyšuje riziko vzniku rakoviny a pôsobí na rozvoj imunitnej nerovnováhy. Štúdie zamerané na skúmanie súvislosti vzniku rakoviny a dlhodobého stresu sú síce ešte v plienkach a bude potrebný ďalší výskum, no niekoľko čiastkových štúdií poukazuje na priamu súvislosť.
Sociálna izolácia u žien môže viesť k zvýšenému riziku vzniku rakoviny vaječníkov, zatiaľ čo dlhodobý pracovný stres môže mať za následok vznik kolorektálneho, pľúcneho alebo ezofageálneho karcinómu.
Preto nezabudnite oddychovať a vytvorte si zdravý nadhľad. Žiadna vec nestojí za to, aby ste kvôli nej obetovali svoje zdravie.
medicaldaily, livescience
Nahlásiť chybu v článku