Často dochádza k relapsom, teda k opätovnému upadnutiu do závislosti u človeka, ktorý už podstúpil liečbu. Závislosti majú mnoho kategórií, delia sa napríklad na látkové a nelátkové, ani jedna z nich sa však nelieči ľahko. Čína teraz prichádza s prelomovou liečbou a pacientom so závislosťami pomáha hĺbkovou stimuláciou mozgu.

Invazívna metóda

Kým svet si robí starosti o etickú stránku metódy, čínski vedci si vyhrnuli rukávy a pustili sa do toho. Začalo sa klinické testovanie metódy s názvom deep brain stimulation (DBS), teda hĺbková mozgová stimulácia. Liečbu ako prví podstúpia pacienti závislí na drogách. Nevýhodou metódy je, že je invazívna, čo znamená, že sa chirurgicky zasahuje do tela pacienta. Aby bolo možné liečbu vykonať, je totiž potrebné do lebky pacienta vyvŕtať dva otvory a vložiť do mozgu elektródy, ktoré budú vysielať signály prostredníctvom zariadenia ovládaného zvonku.

Metamfetamín

ABC News uvádza, že DBS metóda nie je tak celkom novinkou, v minulosti za pomoci nej lekári liečili napríklad pacientov trpiacich Parkinsonovou chorobou. Ide však o prvý prípad, kedy bude metóda využitá v nádeji na vyliečenie pacienta z drogovej závislosti. Prvý zákrok bude zameraný na liečbu závislosti od metamfetamínu a vykonaný bude v šanghajskej nemocnici Ruijin.

Pochybná minulosť

Zaregistrovaných je zatiaľ 8 klinických testov metódy DBS pri liečbe drogovej závislosti, pričom 6 z nich sa vykoná práve v Číne. Čína sa tak v tejto oblasti stáva lídrom, napriek pochybným experimentálnym operáciám mozgu, ktoré sa tu v minulosti na drogovo závislých pacientoch vykonávali.

Neľahký život prvého pacienta

Prvý pacient, na ktorom bol zákrok vykonaný, je známy len ako Yan. Závislý je od roku 2011, pričom práve v tom roku sa mu narodil syn. V priebehu rokov užívania metamfetamínu podľahol aj patologickému hráčstvu, v rámci ktorého pripravil rodinu o 150 000 dolárov (133 000 eur). Manželka sa s ním rozviedla a syna vída len sporadicky. Zo závislosti sa pokúšal vyliečiť už niekoľkokrát, avšak neúspešne. Práve preto súhlasil s tým, že podstúpi liečbu DBS metódou.

Hrozia vážne následky

Yan podstúpil operáciu, v rámci ktorej mu do mozgu vložili elektródy a počas druhého zákroku mu vložili do hrude sadu batérií potrebných pre funkčnosť zariadenia. Ako každý iný zákrok, aj tento obnáša isté riziká, Yanovo telo by napríklad mohla napadnúť nebezpečná infekcia, mohol by začať trpieť záchvatmi, mohol by utrpieť krvácanie do mozgu a následkom zásahu do mozgu by sa celkom mohla zmeniť jeho osobnosť. Zaujímavé však je, že zariadenie v Yanovom mozgu je ovládané za pomoci tabletu a lekár tak môže vyslovene ovládať pacientov emocionálny stav. Stačí dotyk na displeji a Yan zrazu bude šťastný alebo naopak, podráždený. Yan sa údajne od operácie drog ani len nedotkol, pričom od klinického testu ubehlo už niekoľko mesiacov.

Je zákrok etický?

Kým v Číne sa lekári do klinických testov už pustili, lekári v Amerike a v Európe váhajú, vyvstáva totiž otázka etickosti takéhoto zákroku. Aj keď je otázka etickosti DBS vážna, Amerikou v súčasnosti zmieta epidémia opioidov, s ktorou si úrady nevedia dať rady. Je preto možné, že výhody DBS čoskoro prevážia nad nevýhodami. Západná Virginia už napríklad dostala zelenú na vykonanie prvého klinického testovania. Ďalším problémom však je, že metóda je ešte stále v plienkach a vykonanie zákroku stojí v Amerike v prepočte 89 000 eur.

Prísne čínske zákony

Čína je známa tým, že sa so závislými pacientmi nemazná, zákony umožňujú nariadiť chorému povinnú liečbu, napríklad rehabilitáciu za pomoci náročnej fyzickej práce, pričom taká rehabilitácia môže trvať aj niekoľko rokov. Ďalšou z metód bolo zámerné vytváranie lézií na mozgu. To znamená, že lekári ničili kúsky mozgového tkaniva a dúfali, že výsledok bude v ich prospech a v prospech pacienta. Takéto zákroky však boli neľudské a často neúčinné, pacienti končili s narušenou pamäťou a boli labilní. Metóda DBS na rozdiel od lézií mozgové bunky nezabíja a údajne je zvratná.

Metóda nerieši psychologický či sociologický aspekt

Aj keď ani DBS nie je celkom bezpečná metóda, lekári sľubujú, že pozitívne účinky prevážia nad negatívnymi a dúfajú, že v budúcnosti by za jej pomoci mohli liečiť napríklad aj anorexiu, depresiu či Tourettov syndróm. Svet sa však k tomu zatiaľ stavia kriticky, neexistujú totiž štandardy ani návod, kam vlastne elektródy umiestniť tak, aby to pacientovi čo najviac pomohlo.

Okrem toho, metóda nerieši biologické, sociologické a psychologické príčiny a následky závislosti.

Pozri aj:

Čo všetko viete zo sveta medicíny? Tento kvíz zvládnu na 100% skutočne len niekoľkí z…

allthatisinteresting, abc