Na meteorite, ktorý pristál na Antarktíde sa nachádza malé množstvo hviezdneho prachu, ktorý je starší ako naše slnko. Do našej sústavy sa dostal vďaka explózii prastarej hviezdy, ktorá zanikla dávno predtým, než sa planéta, na ktorej žijeme začala vôbec formovať. Zrnko prachu, o ktorom hovoríme má len 1/25 000 palca a má tvar croissantu.
Napriek svojej drobnej veľkosti však toto zrnko vôbec nie je zanedbateľné. Práve naopak, má ohromný potenciál. Podľa vedcov, ktorí svoje poznatky opísali vo vedeckom časopise Nature Astronomy by nám mohol povedať viac o vzniku slnečnej sústavy. Keď sa vedci lepšie pozreli na tajomné zrnko, zistili, že sa skladá z grafitu a silikátu (zmesi silikónu a kyslíka). Keď vedci svoje vzorky porovnali, prišli na to, že táto chemická zmes výsledkom výbuchu zvaného nova.
Nevídaný objav
Tento typ explózii nastáva pri výmene energii medzi obyčajnou hviezdou a bielym trpaslíkom, teda hvizdou, ktorá už takmer celkom vyčerpala svoje nukleárne palivo. Biely trpaslík sa kŕmi na ostatných hviezdach, pričom načerpá dosť materiálu na to, aby vytváral masívne explózie. Práve takto sa k nám dostala aj vzorka hviezdneho prachu zvaná LAP-149. Podľa vedcov ide o fosílne relikvie prastarých hviezd.
Zrnko, ktoré urazilo slušnú cestu
Výbuchy hviezd, ktoré následne putujú hlbokým vesmírom na konci svojej cesty slúžia, ako ingrediencie nových planét. Práve preto by nám mohlo toto zdanlivo zanedbateľné zrnko povedať tak veľa o zrode našej slnečnej sústavy. Vedci odhadujú, že toto slávne zrnko prachu, ktoré si na Zemi vyslúžilo nevídané množstvo pozornosti, môže mať približne 4,5 miliardy rokov. V skutočnosti je neuveriteľné, že sa toto zrnko dostalo až k nám, keď si vezmeme do úvahy, na koľko nástrah muselo počas svojej neúprosne dlhej cesty naraziť.
livescience.com
Nahlásiť chybu v článku