Tak, ako sa vyvíja spoločnosť, vyvíjajú sa aj bežné veci a naše každodenné činnosti. Napríklad taká turistika. Dnes už máme ľahké, funkčné a nepremokavé oblečenie, pevné a rovnako ľahké topánky, módou sú turistické palice a každý správny turista má vo svojom inteligentnom telefóne aspoň jednu turistickú aplikáciu. Niekedy je ale lepšie vybehnúť do hôr len tak po starom. S klasickou papierovou mapou.
Ešte pred niekoľkými rokmi nechýbala v rukách či v batohu azda žiadneho turistu. Stretnúť však na horách niekoho s klasickou zeleno-žltou turistickou mapou je dnes skôr príjemným prekvapením, ako pravidlom. Legendárne mapy majú za sebou už desaťročia zaujímavej histórie a vďaka partii nadšencov žijú dodnes a to napriek tomu, že klasické papierové mapy z „trhu“ vytláčajú mobilné aplikácie. Naši priatelia z VKÚ však svojmu snu veria. A aby presvedčili aj nás, dali nám do rúk turistickú mapu Malej Fatry a vyslali nás na výlet pekne po starom.
A kam teraz?
Malá Fatra patrí k najkrajším pohoriam na Slovensku. K jej najvyhľadávanejším kútom patria Jánošíkove diery, Vrátna dolina či vrcholy Veľký Rozsutec a Veľký Kriváň. V Banskej Bystrici sme teda na Sviatok práce sadli do auta a vybrali sa na sever s jednoduchým cieľom. Užiť si slnečný deň na horách bez pozerania do smartfónov, internetu, GPS navigácie a turistických aplikácií. Veď načo by nám aj boli, keď všetko, čo k turistike potrebujeme máme napísané v papierovej turistickej mape od priateľov z VKÚ.
Tú sme po prvý raz rozložili na parkovisku v obci Štefanová, ktorá je jedným z mnohých východiskových bodov do Malej Fatry. Aj mimo hlavnej sezóny sme boli „donútení“ prispieť do rozvoja regiónu v podobe zaplatenia parkovného na takmer prázdnom parkovisku. Na výmenu sme od slečny okrem parkovacieho lístku dostali aj pripomenutie, že na Veľký Rozsutec sa ešte nechodí. To sme my už ale dávno vedeli, keďže sú dátumy 1.3. – 15.6. napísané aj priamo v mape. Namiesto symbolu Malej Fatry sme si za svoj cieľ zvolil menej známy, len o 2 metre od Rozsutca nižší, Stoh.
Na turistických chodníkoch vedúcich zo Štefanovej a Terchovej nie je počas hlavnej turistickej sezóny nikdy prázdno. 1. mája to však bolo celkom inak. Napriek tomu sme už na konci obci narazili na poľský pár, ktorý bol „vyzbrojený“ rovnakou zeleno-žltou mapou ako my. Rozhodli sme sa teda, že počas turistiky oslovíme každého, koho stretneme s otázkou, či má pri sebe klasickú papierovú mapu, alebo smartfón s turistickou aplikáciou. Bez zbytočného naťahovania: výsledok bol prakticky vyrovnaný.
Výhody a nevýhody?
Starší pán, ktorého sme stretli pár metrov pod sedlom Medziholie nám veľmi rád vysvetlil, prečo on namiesto klasickej mapy využíva aplikáciu vo svojom smartfóne. Meria totiž prejdenú vzdialenosť, výškové metre, zaznamenáva trasu, počíta kalórie aj kroky. Jednoducho je to smart. S výnimkou počtu kalórií a krokov tieto údaje vyčítate aj z mapy, no ale komu by sa to chcelo na základe vrstevníc a mierky počítať. Ak chcete čísla, zeleno-žltá mapa vám veľmi nepomôže. Pomôže vám, ale v prípade situácie, ktorej svedkami sme boli o pár desiatok minút neskôr.
Na orientáciu v priestore sme počas výstupu na Stoh mapu nepotrebovali. Zo Štefanovej sa stúpa stále po zelenej, zo sedla Medziholie sme po krátkej prestávke s krásnymi výhľadmi na človekom stále nerušený Veľký Rozsutec pokračovali po červenej. Celý výstup trvá podľa zeleno-žltej mapy necelé 3 hodiny. Približne rovnako to trvalo aj nám, vrátane niekoľkých prestávok na fotenie ľudoprázdneho malofatranského hrebeňa a jeho vrcholov.
Na samotnom Stohu sme natrafili na niekoľko ďalších turistov. Medzi nimi aj mladú ženu, ktorá nás poprosila, či by sme ju na vrchole neodfotili jej vlastným mobilom. Či sa fotka podarila, sa už zrejme nikdy nedozvieme. V momente odfotenia sa totiž vybitý vypol. A to môže byť jedna z najväčších nevýhod, ak sa pri orientácii na horách spoľahnete na moderné technológie. Nikdy neviete, či technika nesklame, či sa smartfón náhodou nevybije alebo či nebude „štrajkovať“ GPS signál. Pri klasickej papierovej mape môže zlyhať ľudský faktor tak, ako sa to stalo nám pri zostupe.
Pri návrate zo Stohu do Štefanovej totiž existujú tri (dve) alternatívy. Buď sa vrátite do Medziholia priamo, alebo zostúpite cez chrbát Stoha do ďalšieho sedla. Tu si môžete opäť vybrať, či sa otočíte na Medziholie, alebo pokračujete hrebeňom na Poludňový grúň. Ak by sme sa poriadne pozreli do mapy, možno by sme výber druhej spomínanej možnosti zvážili. Výstup a zostup zo Stohu po šmykľavom blate, ktoré striedal mokrý a nemenej klzký sneh, totiž nebol najjednoduchší. A my sme si vybrali tú najobtiažnejšiu alternatívu.
Po strmom zostupe zo Stohu, morálku mierne pokazil výstup na Poludňový grúň. Šliapať do kopca sa už nikomu nechcelo a očakávali sme skôr miernejší hrebeňový úsek. Najnáročnejší úsek nás však ešte len čakal. Ak by sme sa dopredu pozreli do mapy zistili by sme, že zostup k Chate na Grúni je síce krátky, no to strmší. Časť trasy vedie lyžiarskym svahom a pre prvú poriadnu tohtoročnú turistiku to teda predstavovalo poriadnu záťaž na nohy. Práve vďaka zeleno-žltej mape sme však vedeli, že na spomínanej chate si budeme môcť dobrú náladu doplniť malým osviežením.
Našou skúsenosťou nechceme nikoho presviedčať o tom, že klasická turistická mapa je lepšou voľbou ako aplikácia v smartfóne. Každý turista preferuje niečo iné a každá z týchto možností má svoje vlastné výhody či nevýhody. Stará dobrá zeleno-žltá mapa by ale nemala chýbať vo výbave žiadneho správneho turistu. Pomôže vám obdivovať krásy slovenských hôr a objavovať miesta, o ktorých ste možno ani netušili.
V spolupráci so spoločnosťou CBS
Nahlásiť chybu v článku