Nedokážeme ich vyhnať z mysle, nech sa snažíme akokoľvek. Vedci však dokážu hotové zázraky, dokážu spomienku upevniť, nahradiť inou, vytvoriť falošnú spomienku a teraz prichádzajú s novinkou. Myslia si, že prišli na to, ako sa zbaviť nepríjemnej spomienky.

Sústreďte sa

Keď sa nám prihodí niečo zlé, snažíme sa spomienku vytesniť, ignorovať ju či zbaviť sa jej iným spôsobom. Vedci však prišli s prelomovou myšlienkou a hovoria, že by sme sa mali pokúšať o pravý opak. Vedci z Texasu prišli na to, že čím viac sa na niečo snažíme zabudnúť, tým viac sa tým náš mozog zaoberá. Inými slovami, ak chcete na niečo zabudnúť, sústreďte sa.

Aj zabúdanie si vyžaduje istú prácu

Psychologička Tracy Wang hovorí, že nielen na učenie, ale aj na zabúdanie je nevyhnutná istá úroveň mozgovej aktivity. Treba však odhadnúť správnu mieru, prílišná aktivita totiž spomienku ešte viac ukotví a príliš málo aktivity ňou ani nepohne.

Snaha o nápravu reakcií

Prečo sa vedci vlastne o zabúdanie zaujímajú? Snaha o vytesnenie spomienok totiž nie je len o spomienke samotnej. Je to zároveň snaha zbaviť sa nepríjemných emócií, ktoré sa ku spomienke viažu. Výskumník Jarrod Lewis-Peacock hovorí, že lipnutie na traumatických spomienkach je maladaptívnou, teda chorobnou reakciou na udalosť a snaha o zabudnutie môže byť snahou o vhodnejšie a zdravšie reakcie na podobnú situáciu v budúcnosti.

Nikto nevie, ako presne zabúdanie funguje

Vedci si myslia, že ľudský mozog si prirodzene vyvinul obranný mechanizmus, teda samovoľné zabúdanie traumatických spomienok, do dnešného dňa však nie je celkom jasné, ako to vlastne funguje. Výskum však ukázal, že ak sa človek zámerne snaží spomienku potlačiť, najviac aktívne sú oblasti mozgu, ktorým sa hovorí hipokampus a prefrontálna mozgová kôra. V novších výskumoch sa vedci zamerali aj na ďalšiu oblasť, a to temporálnu časť mozgovej kôry, ktorá je zodpovedná za spracovanie a triedenie vizuálnych podnetov.

Aktívne zabúdanie

V rámci experimentu ukázali 24 účastníkom fotografie scenérií alebo ľudských tvárí. Následne boli požiadaní, aby sa pokúsili na videné obrazy zabudnúť, alebo si ich, naopak, ukotvili v pamäti. Mozog každého účastníka bol počas tohto procesu sledovaný za pomoci magnetickej rezonancie. Vďaka tomu sa im podarilo zistiť, že aktívna snaha na niečo zabudnúť vyvoláva v mozgu viac aktivity, ako snaha niečo si zapamätať.

Na dobrej ceste

Samozrejme, snaha zabudnúť na obrázok v laboratórnych podmienkach a na povel sa diametrálne líši od skutočnej snahy zbaviť sa negatívnych spomienok spôsobujúcich traumu. Ako sa však uvádza v časopise JNeurosci, možno práve toto je prvý krok na ceste k tomu, aby sa človek naučil bez námahy aktívne zabúdať na to, čo ho ťaží.

Pozri aj:

Trápi vás niečo, s čím si neviete rady? Pomôže vám, keď si prečítate týchto 15+…

sciencealert