Vitajte pri ďalšom dieli pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu ráno. Ak ste nestihli tie minulé, nájdete ich na tomto odkaze.
V dnešnom podcaste si budete môcť vypočuť:
- Tragédia na štadióne Hillsborough je dodnes jednou z najväčších športových nešťastí a dňom, ktorý navždy zmenil futbal na britských ostrovoch.
- Hovorí sa, že Kubánci sú jeden z najvynaliezavejších národov na svete a “peoplemetre” ukazujú, že aj jeden z najšťastnejších. Či je to naozaj tak vám v najbližšom Cestovateľskom kine prezradí Katarína Lišková. Na farebnú Kubu vás zoberie už 7. mája v bratislavkom KC Dunaj. Lístky dostupné tu.
- Filmové novinky: Zamilovaná Gloria, Kliatba kvíliacej ženy a Hľadá sa Yeti.
- Ľadovce v Alpách stratia do roku 2050 polovicu ľadu, nech urobíme čokoľvek. Nová štúdia hovorí, čo bude s nimi potom.
- Počas Veľkonočných sviatkov nezmeškajte Lyridy, meteorický roj, ktorým astronómovia vítajú príchod jari.
Všimli ste si niekedy, že na futbalových zápasoch v Spojenom Kráľovstve nikto nestojí, ale celý štadión pozostáva výlučne z miest na sedenie? Nie, nejde o otázku luxusu, či požiadavku športových fanúšikov. Všetko je to otázka bezpečnosti. Miesta na státie na štadiónoch anglickej ligy neexistujú už dlhé tri desaťročia. Môže za to tragédia, ktorá sa odohrala 15. apríla 1989 v anglickom Shefielde na štadióne Hillsborough. Dodnes je jednou z najväčších športových tragédií a dňom, kedy sa anglický futbal zmenil na nepoznanie.
Fanúšikovia v klietkach
Hillsborough to je obrovský futbalový štadión, ktorý má dnes kapacitu takmer 40-tisíc divákov. Pred 30 rokmi to bolo ešte viac. V tom čase, sa tu totiž ešte nachádzali sektory na státie a zápasy si tak na vlastné oči mohlo pozrieť viac ako 50-tisíc ľudí. V 80. rokoch to na anglických štadiónoch vyzeralo celkom inak ako dnes. Jednotlivé sektory boli od seba oddeľované drôtenými plotmi, niekedy dokonca aj ostatnými drôtmi.
Ďalšia plotová bariéra oddeľovala fanúšikov od samotného ihriska. Umiestňovanie návštevníkov štadiónov do akýchsi klietok bolo odpoveďou najmä na vyčíňanie radikálnych futbalových fanúšikov známych ako hooligans, ako aj násilnosti, ku ktorým pravidelne dochádzalo medzi jednotlivými tábormi a fanklubmi. Z bezpečnostného hľadiska však pri obrovskej návštevnosti predstavovali bariéry v podobe plotov skôr riziko.
Deň tragédie
Hillsborough sa nachádza v pomerne husto obývanej zóne mesta Shefield, kde je pohyb veľkého davu ľudí veľmi pomalý. O 15. hodine, kedy sa mal zápas začínať tak síce už veľká časť fanúšikov bola na štadióne, no tisícky ďalších ešte stále čakali v radoch na turnikety. Polícia dohliadajúca na zápas sa preto rozhodla pre nezvyčajní krok. Otvorila bránu, ktorá bežne slúžila len na východ zo štadiónu a ktorou sa dalo dostať len do dvoch z piatich sektorov na tribúne Leppings Lane, vyhradenej pre fanúšikov Liverpoolu.
Tieto dva sektory však v tom čase boli už takmer naplnené. Po otvorení brány sa tisícky ďalších fanúšikov začali tlačiť do týchto sektorov povzbudení tlmenými zvukmi zo štadiónu, kde v tom čase už hráči oboch tímov vychádzali na ihrisko. Nikto z nich si neuvedomoval, že tí, čo stoja vpredu sú čoraz silnejšie utláčaní na drôtené ploty oddeľujúce fanúšikov od ihriska.
94 udusených a ušliapaných
Trvalo niekoľko minút, kým na pokyn polície rozhodca zápas prerušil. V tom čase už fanúšikovia prerazili drôtený plot a prví z nich vyskakovali na plochu ihriska. Okrem nich na trávnik padali aj nehybné telá. Tlačiaci dav totiž spôsobil, že sa ľudia natlačení na plot udusili, iných udupali či ušliapali. Obrovská športová tragédia ale pokračovala. K štadiónu prišlo viac ako 40 sanitiek. Polícia však dnu vpustila len jednu. Všetci si totiž mysleli, že v sektore došlo k bitke, k násilnostiam. Pravdou však je, že sa Hillsborough stalo dejiskom najväčšieho nešťastia v dejinách anglického futbalu.
Zo štadiónu odniesli 94 mŕtvych tiel, viac ako 700 ľudí bolo zranených. Detí, ich rodičov, ale aj starých rodičov. Kompletný zoznam obetí aj s ich krátkym príbehom zverejnila pred tromi rokmi BBC. Viac ako tretina obetí nemala ani 20 rokov. Najmladšia obeť mala iba 10 rokov, najstaršia 67. 94 však nebolo konečné číslo. Štyri dni po tragédii v nemocnici zraneniam podľahol 14 ročný Lee Nico. O viac ako 4 roky neskôr zomrela aj posledná obeť nešťastia Tony Bland, ktorý bol od 15. apríla 1989 v kóme. Tony Bland sa stal prvým pacientom v Anglicku, ktorého rodičia dostali od súdu právo na odpojenie svojho syna od prístrojov.
Zastieranie viny
Tragédia na štadióne Hillsborough sa stala jedným z najväčších športových nešťastí Spojeného kráľovstva, no súčasne aj jedným z najkontroverznejších súdnych prípadov. Od začiatku totiž vyšetrovanie sprevádzalo menenie výpovedí, klamstvá, manipulácie s dôkazmi či ovplyvňovanie verejnej mienky. Polícia sa od začiatku snažila vinu za tragédiu hodiť na samotných fanúšikov, menila výpovede svedkov a tvrdila, že tragédiu majú na svedomí opití hoolihgans. Ako sa neskôr ukázalo, tragédia bola dôsledkom súčinnosti niekoľkých zlyhaní polície a organizátorov. Súd o tom rozhodol v roku 2016, no konania s jednotlivými obvinenými sa naťahujú naďalej.
Deň, ktorý zmenil futbal
Tragédia, od ktorej tento týždeň ubehlo presne 30 rokov, navždy zmenila britský futbal aj samotný Liverpoolsky tím. Od roku 1989 Liverpool už nikdy 15. apríla žiadny zápas nehral a do jeho znaku pribudli na pamiatku obetí dva plamene. Bezpečnosť na štadiónoch sa zmenila na základe návrhov takzvanej Taylorovej správy Lorda Petra Taylora, ktorý bol poverený vyšetrovaním príčin celého nešťastia. Od roku 1989 zmizlo zo štadiónov oplotenie, zmizli sektory na státie a dnes má každý fanúšik na štadióne miesto na sedenie. Mnohé staré štadióny boli uzavreté a nové postavené v oblastiach mimo husto osídlených zón, kde je obmedzený pohyb veľkého množstva fanúšikov.
Podcast portálu Interez môžete bezplatne počúvať a samozrejme odoberať na týchto platformách:
Ďakujeme, že ste opäť počúvali Interez PODCAST, majte príjemný zvyšok týždňa.
Nahlásiť chybu v článku