Pre stále výraznejšie dôsledky klimatických zmien to vyzerá tak, že život na našej planéte nemusí byť o niekoľko desaťročí práve príjemný. Extrémne výkyvy počasia, častejší výskyt prírodných katastrof a neustále rastúca hladina svetového oceánu v budúcnosti ovplyvní miliardy ľudí po celej planéte. Ako bude teda vyzerať naša budúcnosť? Možno budeme žiť na umelých ostrovoch v mestách pre 10-tisíc ľudí, ktoré týmto podmienkam odolajú.
Nazýva sa Oceanix a je dielom skupinou Bjarke Ingels so sídlom v Kodani, ktorú tvorí viac ako 70 architektov, dizajnérov a konštruktérov. Bjarke Ingels je inovatívna skupina kreatívnych odborníkov, ktorých hlavným cieľom je ústretovosť voči rozpočtom a životnému prostrediu. Projekt plávajúcich miest Oceanix predstavili minulý týždeň pri okrúhlom stole OSN v New Yorku.
Žiť v súlade s prírodou
Myšlienka a príčiny vzniku projektu sú celkom jednoduché. Svetové metropoly ohrozujú klimatické zmeny v tomto prípade v podobe narastajúcej hladiny oceánu a prírodných katastrof (ako napr. tsunami, tornáda, hurikány, záplavy). Počet obyvateľov veľkomiest navyše stále rastie. Problém s priestorom riešia najčastejšie tak, že na úkor vodnej hladiny vytvárajú novú umelú pevninu, ktorá ničí ako suchozemské tak aj morské ekosystémy. V Bjarke Ingels však veria, že človek môže žiť aj v súlade s prírodou.
Dve tretiny povrchu Zeme tvorí svetový oceán. Prečo teda neosídliť aj ten, ak budeme do dostatočnej miery rešpektovať jeho prirodzených obyvateľov? Plávajúce mestá Oceanix majú byť udržateľnou alternatívou života na pevnine bez nepriaznivého vplyvu na oceánsky ekosystém. Navrhnuté sú navyše tak, aby odolali najextrémnejším prírodným katastrofám vrátane cunami či hurikánov najvyššej kategórie.
10-tisíc obyvateľov
Hexagonálne plávajúce platformy z ktorej každá pojme približne 300 obyvateľov. Šesť platforiem vytvorí akúsi dedinu. Šesť dedín potom vytvorí celé mestečko. V spoločnom zoskupení tak vytvoria na povrchu oceánu komunitu s populáciou 10-tisíc ľudí. Plávajúce mestá by mali byť zásobované solárnou energiou a energiou vĺn, s vodou samozrejme problém nebude. Mestá by neprodukovali žiadny odpad, ani žiadne emisie.
Bez smetiarskych áut a košov na uliciach bude mať každá budova vlastný odpadový systém napojený na centrálnu separačnú centrálu, kde sa bude odpad recyklovať. Dopravu by mohli zabezpečovať napríklad lietajúce drony či elektrické automobily, samozrejme všetko bez potreby ľudského riadenia.
Mestá by boli potravinovo sebestačné vďaka pestovaniu plodín pod hladinou vody s využitím odpadu z rybolovu ako hnojivom. Nechýbali by samozrejme kultúrne centrá, športoviská, administratívne budovy a všetko čo si život v meste vyžaduje. To všetko bez mrakodrapov, aby sa udržalo nízke ťažisko mesta.
V plávajúcom meste by bolo všetko vyrobené z udržateľných materiálov. Samotné platformy z tzv. biorocku, materiálu, ktorý vzniká po vystavení podmorských minerálov elektrickému prúdu. Tento materiál je možné vyrobiť tak, aby dokázal plávať na hladine a to napriek tomu, že je trikrát tvrdší ako klasický betón. Celé mesto by bolo ukotvené k morskému dnu v blízkosti pobrežia, kde by v prípade potreby mohlo byť odtiahnuté do bezpečia.
Plávajúce mestá Ocanix nie sú ešte ani zďaleka realitou. Všetko je zatiaľ len na papieri, v modeloch a vo vizualizáciách a skupina Bjarke Ingels bude pre realizáciu svojho projektu potrebovať veľkých investorov, ktorí by stavbu prototypu podporili. Šéf Programu OSN pre ľudské sídla Maimunah Mohd Sharif však projektu pri okrúhlom stole OSN, podľa portálu Business Insider, vyjadril svoju podporu. Myšlienku potreby riešenia budúcnosti ľudských sídel podporila aj zástupkyňa generálneho tajomníka OSN Amina Mohammed.
oceanix.org, Bjarke Ingels, businessinsider.com
Nahlásiť chybu v článku