Väčšina z nás si dovolenku predstavuje na peknej piesočnatej pláži, alebo aktívnejšie spoznávaním historických či prírodných krás niektorej z dobre dostupných krajín sveta. Cestovateľovi Martinovi Navrátilovi, ktorého môžete poznať aj vďaka blogom na našom portáli či ako človeka, ktorý stojí za projektom Travelistan, však tieto stereotypy nič nehovoria. On sa vydal na dvojmesačné dobrodružstvo na Antarktídu, viac ako storočnou loďou cez najobávanejší prieliv sveta. 

Na začiatku roka si sa vydal k pobrežiu Antarktídy. Na južnej pologuli je síce aktuálne leto, no i tak poriadna zima. Čo všetko si si na dvojmesačné dobrodružstvo musel zabaliť?

Veľmi dobrá otázka, lebo aj keď mám skúsenosti s extrémnou zimou, tu je zima iná. Aj keď počas leta nikdy neklesne pri pobreží Antarktídy teplota pod -16°C, ale keď sa dobre do teba oprie chladný vietor, pocitová teplota je úplne niekde inde. Keď k tomu prirátaš vlhkosť, tak je ti zima ako na Sibíri. Počas tých dvoch mesiacoch na plachetnici sa poriadne neperie a tak musíš pamätať na všetko, aby si nič nezabudol. Koľko zubných pást potrebujem? Koľko liekov? Toto je komplet iné.

Čo sa týka oblečenia, tak muselo byť hlavne nepremokavé, lebo tie vlny sa cez nás poriadne prevalovali. Celkovo sme mali asi 4 vrstvy. Tu mi pomohli kamaráti z Froggywear, ktorí mi zabezpečili teplé veci, ktoré ani keď dlho používaš, nesmrdia. Moja batožina mala nakoniec 18 kíl a to tam bolo všetko. Zateplené gumáky, topánky do terénu, teplé veci, lieky, kozmetika…a knihy.

Navštívil si už viac ako 170 krajín, v krajine večného ľadu si však bol po prvýkrát. Bola tvojím snom?

Antarktída bola mojím snom a už dávnejšie som tam mohol ísť, len sa mi nepáčilo, že by som sa plavil na klasickej výletnej lodi. Každá moja cesta musí mať príbeh. Práve tá plachetnica mi ten príbeh dala a to ten, že sa budem plaviť ako prví objavitelia a zažijem si ten pocit, ktorí mali. Plus môj otec sa vždy chcel plaviť po rozbúrenom mori plachetnicou a tak sa spojili dva príbehy do jednej cesty.

K Antarktíde sa bežne plaví Drakovým prielivom – najširším, najhlbším no pravdepodobne i najnebezpečnejším prielivom na Zemi. Aký to bol zážitok?

Drakov prieliv… vraj najobávanejší prieliv na svete, kde sa stretáva Tichý s Atlantickým oceánom a Južným morom. Nielenže sa Tichý ,,vlieva” do Atlantického, ale aj rôzne prúdy vetra robia z toho miesta jedno z najbúrlivejších morských oblastí na svete. Viete si predstaviť, že sa plavíte na 10 metrových vlnách? Ale to nie sú vlny, ktoré idú jedným smerom, ale všetko sa to valí bez žiadneho pevného poriadku. Do toho prirátajte neustálu zmenu počasia. Raz svieti slnko na krásnej modrej oblohe a za 5 minúť začne snežiť a je taká zima, že by ste chceli byť radšej niekde doma pri krbe s varením vínom.

Plavil si sa na viac ako 100-ročnej plachetnici. Nebolo to nebezpečné? Ako si takáto „historická“ loď poradila s 10 metrovými vlnami?

Niekedy tie vlny boli aj vyššie! A čo to robí s loďou? Poriadne sa nakláňa a ty to cítiš. Veľa ľudí sa pýtalo, či som nemal pocit nebezpečia, alebo že by sa loď potopila. Tá kráska menom Bark Europa je riadny kúsok a dokáže aj oveľa väčšie vlny.

Prečo vlastne ľudia na Antarktídu cestujú? V posledných rokoch je to celkom hitom. Čo sa tu dá vlastne vidieť a zažiť?

Možno aj preto, že je to najmenej navštevovaný kontinent na svete a mnohým ľuďom chýba do ich zbierky. Toto pre mňa však nebola motivácia si odškrtnúť, ale vidieť tú bohatú faunu a flóru. Teraz sa niekto zarazí, že čo tam už je k videniu okrem ľadu. Len si predstavte, že okolo vás plávajú desiatky veľrýb, kosatiek, vidíš tisíce tučniakov, albatrosov. Samozrejme nesmiem zabudnúť na tie obrovské kusy ľadu. A keď poviem obrovské, myslím tie, ktoré majú rozmer cez 2×3 kilometre!

V spojitosti s Antarktídou sa často hovorí aj o klimatických zmenách. Je aj na prvý pohľad vidieť, že s ľadovou krajinou na južnom cípe planéty nie je niečo v poriadku?

Globálne oteplovanie je tu cítiť. Aj keď je vonku pod nulou a všade je sneh a ľad, ľadovce sa topia každým rokom viac a viac. Minule sa napríklad odlomil kus ľadovca v rozmeroch 22 000 kilometrov štvorcových, čo je takmer polovica územia Slovenska. Z toho ľadovca by bolo vody pre rieku Jordán na 100 rokov. Ten ľad sa potom roztopí a zvyšuje sa hladina oceánov. Čo možno Slováka netrápi, ale takých obyvateľov na Šalamúnových ostrovoch áno. Tam mi minule povedali počas mojej návštevy, že v roku 2016 sa stratili vďaka zvyšujúcej hladiny morí 3 ostrovy.

Počas svojej cesty si navštívil aj Tristan da Cunha o ktorom hovoríš, že je najizolovanejším ostrovom sveta. Prečo tento prívlastok a ako vyzerá každodenný život miestnych na tomto mieste?

Lebo jedine, ako sa sem vieš dostať, je loďou. Žiadne letisko a najbližšia pevnina je cca 2800 kilometrov. Je to ostrov sopečného charakteru, ktorý trčí z mora do výšky 2000 metrov a na maličkom ostrove žije 270 ľudí, ktorí sa musia o seba komplet postarať a nemôžu sa spoliehať na tie dve zásobovacie lode, ktoré sem ročne prídu.

Takže si musia vypestovať a odchovať všetko. Hlavnou plodinou sú zemiaky, ktorým sa tu veľmi dobre darí. Plus nech má čitateľ predstavu, že na ostrove, keď sa niekomu niečo stane, tak si musia poradiť sami. A či sú šťastní? Mohli odísť, ale nechcú. Pre nich sú najpodstatnejšie hodnoty ako šťastie, kľud a medziľudské vzťahy. Majú tu aj väznicu, ale tá ešte nikdy nebola použitá a dnes slúži ako skladisko na poľnohospodárske náčinie.

Na svojej ceste si neobišiel ani Južnú Georgiu. Ku ktorej krajine sveta by si tento ostrov prirovnal?

Ten ostrov pripomína Nový Zéland a Nórsko. Pridanou hodnotou ostrova je, že tu uvidíš najväčšiu kolóniu kráľovských tučniakov. Len si predstav, že na jednom mieste vidíš 500-tisíc krásnych stvorení! Južná Georgia je pre mňa krásny raj na zemi, kde žiaden človek trvale nežije. Schválne si dajte teraz do uja Google-a South Georgia a uvidíte sami.

Navštívil si tu aj slávnu rybársku osadu Grytviken, kde ľudia v minulosti podľa odhadov zabili až 175-tisíc veľrýb. Ako na teba toto miesto vplývalo?

Keď si predstavíš, že tu bola zabitá takmer 25 percentná populácia veľrýb, tak divne. Veľryby sa tu spracovávali kvôli tuku, ktorí sa dával takmer do všetkého. Na margarínu, liekov, ale aj do zmrzliny. Naši rodičia a starí rodičia možno ani nevedeli, že jedia veľrybí tuk.

Celé dobrodružstvo si zavŕšil v Kapskom meste, kde presne pred rokom hrozila obrovská kríza pre nedostatok pitnej vody. Vieš nám povedať ako vyzerá situácia aktuálne?

Všade sa šetrí s vodou práve kvôli globálnemu otepľovaniu. Najbližšia vodná nádrž pre mesto je každým rokom prázdnejšia. Takmer všade sú spustené šetriče s vodou, niektoré oblasti majú reguláciu vody, záchody idú na polovicu vody… Ak ešte niekto neverí na globálne otepľovanie, nech cestuje a má otvorené oči. Úprimne? Ja som zhrozený nielen so situácie, ale ako si my doma na Slovensku myslíme, že sa nás to netýka.

Na mape sveta ti už neostáva veľa bielych miest, ale určite už máš vytýčený svoj ďalší cieľ. Môžeš nám ho prezradiť?

Tých miest je veľa. Jedným z cieľov je prejsť z Čukotky na Aljašku cez zamrnutý prieliv v zime a keď sa to podarí, tak budeme prví zo Slovenska. Plánujem cestu do Čadu a Nigeru… V hlave je toho veľa. Lebo čím viac cestuješ, zisťuješ, že ten svet je šialene rozmanitý a jeden ľudský život na to nestačí.

Antarktída sa v posledných rokoch stáva čoraz vyhľadávanejšou cestovateľskou destináciou. Ak vás zaujíma ako sa dá dostať do Krajiny večného ľadu a koľko to bude stáť, na stránke Travelistan nájdete všetky potrebné informácie. 

Pozri aj:

Spacáky za 8€, stará Corsa za 500. Mladí Slováci precestovali Európu, teraz sa chystajú na…