Zuzana Piussi patrí medzi najznámejšie filmárky Slovenska. Vo svojich filmoch otvára spoločenské témy, ktorých spracovanie si vyžaduje nemalú odvahu a ešte väčšie úsilie. Výsledkom je potom obraz doby, ľudí, Slovenska, politickej aj spoločenskej scény. Nemožno sa teda čudovať, že nenecháva na stole ležať ani vraždu v Mači z februára 2018 a kolotoč turbulencií, ktoré spustila. Pripravuje svoj nový film Ukradnutý štát, ktorého vzniku môžete pomôcť i vy.

Začali ste v divadle, dnes už vás poznáme ako režisérku a dokumentaristku. Ako prebiehal váš profesijný vývoj?

Mala som šťastie, v 92. roku ma zavialo do autorského divadla Stoka, kde bola tvorivá atmosféra. Po 10. rokoch sme sa rozišli, hľadala som niečo, čo by mi nahradilo tvorivú atmosféru v Stoke, tak som sa rozhodla študovať dokument.

Chýba vám divadelná scéna?

Divadelná scéna mi nechýba.

Veľkú pozornosť ste získali svojím študentským filmom Výmet, za ktorý ste obdržali aj niekoľko ocenení. O čom bol a čím bol pre vás výnimočný?

Už si nespomínam, prečo som išla na policajné riaditeľstvo opýtať sa, či by som nemohla robiť film o „kukláčoch“. Človek v uniforme sa ma opýtal, či som už niekedy videla „kukláča“ naživo, ja som odpovedala, že nie. Zakričal do dverí „Fero!“ a z dverí vyšiel dvojmetrový Fero a rehotali sa. Schválili to a ja som začala chodiť s nimi na akcie. Natočila som zmarené zásahy, ale aj ich pocity z policajnej práce a bol z toho samozrejme prúser.

V roku 2011 ste natočili film Nemoc tretej moci, ktorý sa zaoberal stavom slovenského súdnictva. Čo sa v tomto smere na Slovensku za 8 rokov zmenilo?

Harabin už nie je predsedom Najvyššieho súdu ani predseda Súdnej rady. Z justície prednedávnom odišla aj Katarína Javorčíková (prezidentka združenia sudcov Za otvorenú justíciu), ktorá opísala päť dôvodov prečo nebyť sudcom. To, že máme právnu ochranu je ilúzia. Stále platí to, čo ukazujem vo filme, že sú sudcovia slušní a neslušní a najväčším nepriateľom sudcu je iný sudca. Bojujú medzi sebou. Veľa sa vlastne nezmenilo.

Film bol kontroverzný aj preto, že vám zaň hrozilo dvojročné väzenie. O čo išlo?

Natočila som jednu situáciu pred rokovaním Súdnej rady, s ktorou sudkyňa nesúhlasila. Vo filme som zakryla jej identitu. Situácia bola pre mňa dôležitá, ukazovala vzťahy a možnú šikanu medzi sudcami. Kvôli tomu záberu som bola zastrašovaná. Skončilo to nakoniec dobre.

Určite najznámejším vaším dielom je dokumentárny film Od Fica do Fica, ktorý mapuje kauzu Gorila. Čo vás k vzniku tohoto filmu motivovalo?

Hovorím to na začiatku filmu: zúfalstvo z politiky.

Gorila „straší“ dodnes. Myslíte si, že bude táto obrovská kauza niekedy vyriešená?

Nebude.

Kauzu v roku 2012 sprevádzali aj protesty. V kontraste s nedávnymi zhromaždeniami Za slušné Slovensko by sme mohli tie ku Gorile označiť za malé fiasko. Prečo dopadli tak, ako dopadli?

Niekto mi hovoril, že organizátori za Slušné Slovensko pozerali film Od Fica do Fica a povedali si, aké chyby nikdy nesmú urobiť. Ten film som robila asi aj kvôli tomu, malo to zmysel. Ľudí naštvala Gorila a išli do ulíc a to bolo správne. Všetky takéto protesty majú svoj vrchol a pád.

V novembri 2018 ste na YouTube pri príležitosti výročia 17. novembra zadarmo sprístupnili svoje filmy. Ide o pomerne netradičný krok režisérsky krok, čo vás k tomu motivovalo?

Patologickému stavu, v ktorom žijeme, môžeme čeliť iba vtedy, keď mu porozumieme. Naše filmy sme robili práve preto, aby sme niečomu porozumeli a vznikla diskusia, tak sme sa rozhodli dať filmy zadarmo pri príležitosti 17. novembra.

Aktuálne pripravujete nový film so záujem vzbudzujúcim názvom Ukradnutý štát. O čom bude?

Film sa zaoberá rôznymi verziami pravdy vraždy Jána a Martiny, ale hlavne mechanizmami, ktoré ju tvoria. Ukradnutý štát zaznamenáva dynamické premeny mediálnej reality a spoločenské vrenie. Na pozadí spoločensko-politickej entropie sa odvíjajú diskrétne informačné hry, ktoré vo finále zásadným spôsobom tvarujú aj samotný celospoločenský občiansky hlas. Predchádzajúce filmy sú sprístupnené zadarmo, ale nakrúcanie tohto filmu vývoj reality predĺžil aj predražil, preto sa obraciame tieto dni na ľudí a prosíme, aby na film prispeli a mohli sme ho dokončiť. Keby ktokoľvek chcel a mohol, môže to urobiť príspevkom do crowdfundingovej kampane na tomto odkaze.

Ako zasiahla a ovplyvnila vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vás osobne?

Som smutná, že zomreli mladí, odvážni a výnimoční ľudia. Vražda odkryla kde žijeme.

Koľko stojí na Slovensku produkcia a natočenie celovečerného dokumentárneho filmu? A ide v konečnom dôsledku o návratnú investíciu?

Rozpočet na 50 minútový nenáročný televízny dokument je okolo 30-tisíc eur. Ja som bola občas kritizovaná, že točím punkovo, málo výtvarne, pretože som veľa svojich dokumentov robila sama s kamerou a vznikli veľmi lacno. Ukradnutý štát robím aj so štábom, kameru robí Miro Remo, spolupracujem s oceňovanými výtvarníkmi a s výborným českým strihačom Šimonom Špidlom, tak sa to predražilo a preto sa stalo, že potrebujeme pomoc od ľudí.

Predstavme si najlepší možný scenár. Kedy a kde by sme mohli Ukradnutý štát vidieť po prvýkrát?

Už na začiatku leta.

Vo svojej dokumentárnej tvorbe si vyberáte témy rezonujúce celou spoločnosťou. S akými reakciami verejnosti sa stretávate?

Reakcie nie sú nikdy vlažné.

Určitej skupine ľudí sa vaše filmy zrejme nepáčia, myslím najmä tých, o ktorých sa v nich hovorí. Necítite sa niekedy v ohrození? Sú súčasťou vašej práce zastrašovanie či vyhrážanie, slovné či nebodaj fyzické útoky?

Zažila som všetko, ale vždy to dobre dopadlo.

Pozri aj:

Odborník na počítačovú bezpečnosť: Hacker môže predať vašu identitu na Dark Webe, ohrození sú najviac…