O životné prostredie sa aspoň malou časťou zaujíma väčšina modernej spoločnosti. Ľuďom vo všeobecnosti nie je ľahostajné odlesňovanie pralesov, ochrana kriticky ohrozených živočíchoch, znečistenie planéty plastovým odpadom či extrémne množstvo skleníkových plynov v našej atmosfére. Medzi masou tých, ktorí sa zaujímajú, je však aj niekoľko tých, ktorí konajú.
Pre záchranu planéty bojujú každý deň každým svojimi činmi. Či už na Slovensku alebo v iných kútoch sveta,sa aktívne podieľajú na zelenšej budúcnosti Zeme, ktorú si všetci želáme. Niektorí to robia tak, aby motivovali a oslovili čo najširšiu verejnosť a ich posolstvo sa tak šíri celou spoločnosťou. Iní za životné prostredie bojujú akoby „potajme“ a o ich príbehoch väčšina ľudí ani netuší. Vybrali sme pre vás niekoľko Slovákov a Sloveniek, ktorí sú hrdinami súčasnosti. Svoj život zasvätili tomu, aby sme budúcim generáciám zanechali planétu minimálne v takom stave, v akom sme svoje životy na nej odžili my sami.
Erik Baláž
Telom aj dušou, činmi aj vysokoškolským titulom, slovami aj správaním ochranca prírody. Erik Baláž patrí medzi najznámejších a najviac medializovaných aktivistov v oblasti ochrany prírody na Slovensku. Môžu za to aj jeho vynikajúce dokumentárne filmy, ktoré zachytávajú krehkú krásu slovenských lesov a ich obyvateľov. V každom z nich sa však nesie aj posolstvo o tom, že lesy nie sú majetkom a priemyselným areálom človeka, ale domovom stoviek druhov organizmov, ktorých prirodzené prostredie narúšame.
V minulosti spolupracoval s Lesoochranárskym zoskupením VLK a zaslúžil sa najmä o vytýčenie bezzásahovej zóny v Tichej a Kôprovej doline po veternej kalamite v roku 2004 a následnej kalamite biotických škodcov. Erik Baláž bojoval za to, že les si s vyčíňaním prírody prirodzene poradí a nie je potrebné zničené stromy vyťažiť ako kalamitné drevo. Ako sa nakoniec ukázalo, mal pravdu a v Tatrách tak pomohol k vytvoreniu najväčšej divočiny na Slovensku. Erik Baláž stál aj za vznikom občianskej iniciatívy My Sme Les. V boji za slovenskú prírodu od roku 2018 pokračuje na politickej scéne ako jeden z podpredsedov strany Spolu – občianska demokracia.
Natália Pažická
Mladá, pekná, študuje módu v Holandsku a ak by sme ste ju mali hodiť do niektorej škatuľky, na prvý pohľad by vás zrejme ani nenapadlo, že bude bojovať za krajšiu planétu a jej budúcnosť. Natália Pažická to však robí skvele, precízne a presne tak, ako je to v súčasnosti robiť potrebné. Keďže väčšinu času trávime na internete, začala dlhý a náročný boj práve tam. Vo svojich videách ukazuje pravdu o módnom aj potravinovom priemysle a kladie nám otázky, ktoré si sami radšej ani nekladieme.
Natália Pažická najmä prostredníctvom videí na YouTube šíri povedomie o environmentálnych dôsledkoch nášho správania. Hovorí o tom, čo všetko planéte spôsobujeme našimi každodennými činnosťami, našimi zvykmi aj zlozvykmi, našim niekedy sebeckým – niekedy len neuváženým konaním. Hovorí o hrozbe menom fast fashion, o plastovom odpade, o živočíšnej strave aj podmienkach zvierat v chovoch. Hovorí o tom, čo už sama dávno zmenila a inšpiruje druhých k tomu, aby sa zamysleli, či by zmena nemala nastať aj u nich. Jej frekvencia pridávania videí na YouTube je síce nízka, no bez váhania ju možno označiť za najvýznamnejšiu „youtuberku“, ktorú aktuálna spoločnosť potrebuje.
Marek Chomist a Anton Romža
Keď Marek a Anton po prvý raz navštívili Ugandu, okamžite sa do nej zamilovali. Zamilovali sa do života miestnych, do nádhernej prírody aj jej majestátnych obyvateľov. Zamilovali sa do savany a jej nosorožcov a levov, ale aj do tropických pralesov a horských goríl, ktoré žijú len v troch národných parkoch na hraniciach Ugandy, Rwandy a Konga. Okrem nekonečnej krásy však Marek s Antonom objavili v Ugande aj niečo iné. Obrovské množstvo plastového odpadu.
Marek a Anton najskôr snívali o cestovnej agentúre, ktorá by ľuďom ukázala krásu Ugandy. Nakoniec sa tu však rozhodli založiť občianske združenie Green & Blue Life Uganda, vďaka ktorému pomáhajú prírode aj miestnym obyvateľom. Chránia nosorožce, čistia pralesy od plastov, učia ľudí separovať odpad a chrániť prírodu. Pracujú s divými zvieratami v rezerváciách, aj s deťmi z miestnych škôl. Marek a Anton sa v Ugande starajú o to, na čo úrady zabudli. Krajinu síce posiali plastové výrobky, no ľuďom nikto nepovedal čo s nimi po použití treba urobiť. Okrem toho Marek a Anton stále žijú svoj vlastný sen, ukázať krásnu Ugandu ostatným. Sprostredkovávajú možnosť aktívnej dovolenky spojenej s dobrovoľníctvom, vďaka ktorej spoznáte perlu Afriky a pomôžete krajine a prírode, ktorá vašu pomoc skutočne potrebuje.
Petra Slezáková
Triedila odpad, snažila sa zdravo žiť a myslela si, že to stačí. Potom ale natrafila na krátky dokumentárny film z dielne Story of Stuff, ktorý hovorí o súčasných problémoch konzumnej spoločnosti a jej environmentálnom dopade tak, že ju to vydesilo. Na internete si začala o téme Zero Waste zisťovať čoraz viac a potom ako videla prednášku známej Bei Johnson sa celý jej život otočil naruby. Založila blog Zero Waste Slovakia, ktorý dnes inšpiruje tisícky Slovákov.
Najmä v západnom svete je tematika zero waste v spoločnosti už pomerne dobre ukotvená. Na Slovensku však niekto, kto by aktívne šíril osvetu o tom, aké obrovské množstvo odpadu produkuje bežný človek, chýbal. Petra Slezáková zmenila svoj život a o svoju zmenu sa rozhodla podeliť s celou krajinou. Na svojom blogu radí, rozdáva tipy, inšpiruje, vyvracia mýty a rúca predsudky. Okrem toho organizuje po celom Slovensku prednášky a workshopy pre verejnosť, školy aj firmy. V práci dala výpoveď a rozhodla sa pre jediné. Pomôcť Slovensku, jej obyvateľom a celej planéte.
Tomáš Šmátrala
Prácu vo výrobe v Nemecku, vymenil za naháňanie a sledovanie pytliakov v pralese. Tomášovi a jeho priateľke Michaele totiž dobrovoľnícky program v Indonézii celkom zmenil život. Dnes je členom česko-slovensko-indonézskej organizácie Prales deťom, ktorá chráni prírodu a vzdeláva deti na Sumatre, i na Slovensku. Hlavnou úlohou organizácie je však vykupovať pozemky pralesov skôr, ako to urobia veľké spoločnosti, ktoré ich neskôr vypália a premenia na plantáže palmy olejovej.
Tomáš na Sumatre pracuje v súkromnej rezervácii Green Life, ktorá má 121 hektárov. Pravidelným hliadkovaním, rozmiestňovaním fotopascí a odstraňovaním tých pytliackych chráni miestny dažďový prales a ich obyvateľov. Okrem toho čistí miestne pláže a pobrežie od odpadu a vyučuje deti v miestnom vzdelávacom centre, ktoré organizácia vybudovala. Osvetu o potrebe ochraňovať planétu však šíri aj na Slovensku. Organizuje prednášky, navštevuje školy a vedie mladých Slovákov a Slovenky k pochopeniu dôležitosti a význame divokej prírody. K tomu všetkému ho, ako sám hovorí, vedie skutočná láska k zvieratám a prírode v tej najčistejšej forme a to bez zajatia a sebeckej potreby vlastniť tieto slobodné bytosti.
Martina a Jozef Fekiačovci
Martina a Jozef vytvorili v roku 2015 niečo revolučné. Ich internetový obchod Bezodpadu bol vôbec prvou možnosťou v našej krajine, kde ste si mohli potraviny nakúpiť bez zbytočných plastov. Využívajú pritom znovupoužiteľné obaly a rozložiteľné materiály, ponúkať sa snažia najmä produkty od lokálnych dodávateľov. To, že sa nejedná o kamennú predajňu môže byť pre niekoho nevýhodou, pravdou však je, že takto môžu osloviť celú krajinu.
Martina a Jozef otvorili Bezodpadu v časoch, kedy o bezobalových obchodoch na Slovensku ešte nikto ani nechyroval. Práve oni boli tým impulzom a dôkazom, že takýto projekt môže s trochou snahy a odvahy fungovať aj na Slovensku. V nasledujúcich rokoch vznikli predajne s bezobalovou filozofiou po celom Slovensku. V súčasnosti sa aspoň jedna takáto predajňa nachádza v každom krajskom meste a bezobalové obchody chce v rámci Programu predchádzania vzniku odpadu podporovať aj vláda Slovenskej republiky.
Sandra Bulla
Každá krajina potrebuje v roku 2019 svoju Gretu Thunberg. Mladá Švédka svojím tichým protestom od augusta 2018 prebudila takmer celý svet. V štrajku za budúcnosť svetovej klímy sa k nej pripojili deti, študenti, ale aj dospelí zo 123 krajín sveta. Väčšina organizátorov neuviedla počet zúčastnených, no z informácií, ktoré sú dostupné po celom svete, za budúcnosť planéty protestovalo 15. marca viac ako 1 600 000 ľudí. V Bratislave aj vďaka 17-ročnej Sandre.
Keď sa Sandra dozvedela o celosvetovej výzve s názvom Štrajk za budúcnosť klímy okamžite do zoznamu zúčastnených miest zaregistrovala aj Bratislavu. Spoločne s ďalšími aktivistami následne 15. marca zorganizovali azda najväčší klimatický protest v dejinách Slovenska. A nebol posledný. Sandra chce v štrajku na Slovensku pokračovať aj naďalej a komunikuje so združením FridaysForFuture o ďalších udalostiach.
Nahlásiť chybu v článku