Štatistické údaje sú poväčšine nekonečne dlhé a pre bežného človeka nudné dáta, v ktorých väčšinou nevidíme vôbec nič. Celkom iný rozmer však dostanú ak ich niekto pretvorí do nám zrozumiteľnejšej formy grafu či tematickej mapy. Pri pohľade na mapu tak zrazu uvidíme pravý význam štatistiky a jej krásu, ktorá nám pomôže porozumieť súvislostiam a odhaliť zaujímavé veci o ktorých sme doteraz ani netušili. Vybrali sme pre vás 8 takýchto máp, ktoré vám ukážu veci, o ktorých ste doteraz možno ani netušili.
Dáta a ich vizualizácie použité v tomto článku pochádzajú z webovej stránky www.ourworldindata.org. Ide o neziskovú organizáciu, ktorej cieľom je zbierať obrovské množstvo rôznych štatistických dát z celého sveta a interpretovať ich tak, aby nám všetkým pomohli pochopiť súvislosti a javy, ktoré sú súčasťou nášho neustále sa meniaceho sveta. Napriek tomu, že sú niektoré dáta staršie aj tak zachytávajú stále pretrvávajúce svetové trendy.
Ľudstvo mizne všade okrem Afriky
Populačná explózia je jedným z globálnych problémov našej planéty. Obyvateľstvo Zeme aktuálne dosahuje viac ako 7 691 995 000 ľudí. A toto číslo neustále rastie. Nerastie však všade na svete ako to bolo v minulých storočiach. Ak si spustíte animáciu nižšie uvedenej tematickej mapy, ktorá ukazuje počet detí narodených na jednu ženu v jednotlivých krajinách, uvidíte ako svet „vybledol“. Čína a India už dávno nie sú krajiny, ktoré rastú najrýchlejšie. V Číne sa napríklad na jednu matku rodí v priemere menej detí ako v Rusku či Spojených štátoch amerických. Najrýchlejšie rastúce obyvateľstvo majú africké krajiny, kde je absolútnym rekordérom Niger.
Blížime sa k nesmrteľnosti
Ľudstvo sa blíži k nesmrteľnosti, samozrejme, len obrazne povedané. Ľudstvo sa totiž v priemere stále dožíva vyššieho veku. Ak sa pozrieme na mapu očakávanej dĺžky života v jednotlivých krajinách sveta zistíme, že svet dramaticky zmenil farby a to aj v období posledných 50 rokov, ktoré v pohľade na ľudské dejiny predstavuje mimoriadne krátke obdobie. Akokoľvek dobre to znie, mapa nám poskytuje vidieť aj ďalšiu skutočnosť. Aj dnes v druhom desaťročí 21. storočia sa ľudia v subsaharskej Afrike a mnohých ázijských krajinách dožívajú menej ako ľudia v Austrálii v období pred druhou svetovou vojnou.
Svet v alkoholovom opojení
O niektorých krajinách existuje stereotyp, že jej obyvatelia vypijú alkoholu skutočne veľa. Hovorí sa to o Rusoch a ich vodke, ale s humorom aj o východniaroch a teda Slovákoch. Napriek tomu sa v mnohých európskych krajinách vypije v priemere „na hlavu“ viac alkoholu ako u nás, alebo v Rusku. Napríklad v takom Česku, Moldavsku, Litve, ale aj Nemecku či Francúzsku. Neznamená to však, že je na tom v spotrebe alkoholu Slovensko dobre. Celosvetovo stále patríme na popredné priečky pomyselného rebríčka. Najmenej alkoholu sa vypije v moslimskom svete a teda Severnej Afrike, na Blízkom východe a v južnej ostrovnej Ázii a samozrejme to súvisí s náboženstvom.
Kto neverí očkovaniam?
Antivakcinačné hnutie je vo svete aktuálne veľmi silné a to až tak, že ohrozuje kolektívnu imunitu, ktorú ľudstvo v posledných desaťročiach vybudovalo. O tom, že ide o seriózny problém naznačujú aj štatistiky zo Slovenska. Kým v roku 2017 bolo na našom území evidovaných 6 prípadov ľudí nakazených osýpkami, v roku 2018 to už bolo 466 (ÚVZ SR). A kto očkovaniu neverí najviac? Tomu, že vakcíny sú bezpečné neveria najmä obyvatelia východnej Európy a Balkánskeho polostrova. Prekvapivo vysoká je nedôvera aj vo Francúzsku, naopak, očkovacím vakcínam najviac na európskom kontinente veria Portugalci.
Grónsko a jeho samovraždy
Spoločnosť sa v 20. a 21. storočí nachádza v neustále sa meniacich turbulentných epizódach. Náš život sprevádza stres, úzkosť a časté depresie. To je hold výsledok modernej spoločnosti. Psychické problémy ľudí niekedy končia aj tým najsmutnejším a najradikálnejším scenárom – samovraždou. Kde sa ľudia v priemere ukončujú svoj život najčastejšie? Možno vás prekvapí, že práve na najväčšom ostrove sveta. Grónsko by sme si stereotypne mohli predstaviť ako krajinu, kde je život pokojný, kde sa miestny venujú rybolovu a tradičnému životu. Pravdou však je, že miestni obyvatelia už dlhé desaťročia bojujú s alkoholizmom, chudobou, depresiou a mnohými ďalšími spoločenskými problémami. Výsledkom je extrémne veľké množstvo samovrážd, ktoré vrcholilo koncom 80. rokov 20. storočia, kedy miestne úrady evidovali približne 140 samovrážd na 100-tisíc obyvateľov. Dnes je síce toto číslo o takmer polovicu nižšie no i tak dvojnásobne prekonáva Litvu, ktorá je krajinou s druhým najväčším počtom samovrážd vo svete.
5 krajín zamoruje svet plastom viac ako zvyšok sveta
O množstve plastového odpadu v prírode i vo svetovom oceáne hovorí Európa, Austrália aj Severná Amerika. Tí, ktorí s plastovým odpadom narábajú najhoršie a svet znečisťujú najviac však akoby ostávali ľahostajní. Na nižšie uvedenej mape môžeme vidieť, ktorá krajina má aký podiel na celosvetovom množstve zle spracovaného plastového odpadu, ktorý potom najčastejšie končí vo vodách oceánu. Na prvý pohľad to síce nevidno, no ku globálnemu znečisteniu planéty plastovým odpadom prispieva 5 krajín väčšou mierou ako celý svet spoločne. Sú to Čína, Filipíny, Indonézia, Thajsko a Vietnam, medzi ktorými hrozivo kraľuje práve prvá spomínaná.
Afrika v tme
Svet sa za posledné tri desaťročia rozsvietil. V Bolívii, kde v roku 1990 nemal prístup k elektrine takmer každý druhý človek si dne v noci môžu svietiť všetci. Svetlo zasvietilo aj v Karibskej oblasti či južnej Ázii. V Afganistane nemal na prelome tisícročí prístup k elektrine takmer nikto, dnes číslo dosahuje viac ako 85%. Jedna časť sveta však naďalej ostáva v tme. Stredná Afrika z pohľadu prístupu k elektrine stále žije v období, na ktoré si v Európe už nespomenie žiadny žijúci človek. V Južnom Sudáne či v Čade nemá elektrinu ani 9 ľudí zo 100. Pojem Čierna Afrika je tak aj v 21. storočí stále aktuálny, aj keď v celkom inom význame ako kedysi.
Terorizmus je problém iných
Terorizmus sa v posledných rokoch stáva čoraz obľúbenejšou témou populizmu. Udalosti, ktoré sa odohrali vo Francúzsku, Spojenom Kráľovstve, Španielsku či nedávno na Novom Zélande rozhodne netreba zľahčovať. Ide o hrozné činy, ktoré nemožno ospravedlniť a nie sú len útokom fyzickým, ale aj útokom na spoločnosť a jej hodnoty. Terorizmus je však oveľa väčším problémom v iných častiach sveta. Skutočnou celospoločenskou hrozbou je nikdy nekončiaci spor medzi Šiitskou a Sunnitskou vetvou Islamu, ktorého výsledkom je 2466 teroristických útokov v roku 2017 len v samotnom Iraku. Práv Irak je z pohľadu terorizmu najohrozenejšou krajinou sveta, nasledujú ho Afganistan, Pakistan a India. Z európskych krajín je terorizmom najviac zasiahnuté Spojené kráľovstvo. Ak sa však pozrieme napríklad do polovice 90. rokov 20. storočia, zistíme že teroristických útokov bolo v Európe niekoľko násobne viac ako v súčasnosti.
Nahlásiť chybu v článku