V našich končinách si svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami, uctievame kresťanským Sviatkom všetkých svätých. Spoločne so svojimi rodinami a známymi zamierime na cintoríny, kde pozapaľujeme sviečky, prinesieme kvety a zaspomíname si na najkrajšie momenty, ktoré sme s nebohými prežili.

Takýto formát však nie je zaužívaný po celom svete. Rôzne kultúry sa k ucteniu svojich mŕtvych stavajú rôznymi spôsobmi. My vám prinášame výber tých najzaujímavejších z celého sveta.

Deň mŕtvych, Mexiko

V Mexiku sa tento sviatok oslavuje úplne inak ako u nás. Pokoj a ticho vymenili Mexičania za farby a smiech. Sviatok trvá od 31. októbra do 2. novembra a v roku 2003 sa zapísal do zoznamu UNESCO, pod kategóriu Skvosty nemateriálneho dedičstva ľudstva. Dejiny týchto osláv siahajú hlboko do Aztéckej kultúry. Mexičania v tento deň pestro ozdobujú hroby svojich blízkych. Ako dekorácie sa často používajú malé ľudské kostry, rôzne sladkosti, bábiky v kostýmoch… Rovnako vyzdobujú aj svoje domy, pričom počas týchto dní veselo oslavujú hudbou a tancom.

Kmeň Mah Meri, Malajzia

Kmeň Mah Meri je jedným z 18-tich kmeňov, ktoré boli oficiálne uznané Malajzijskou vládou. Tento kmeň má asi 4000 ľudí a na jeho čele stojí tzv. Batin, ktorý je súčasne aj najvyšším šamanom kmeňa. Tradičné oslavy mŕtvych prebiehajú bujarými oslavami, ktoré sú sprevádzané tancom, spevom a hudbou. Ľudia sa pestrofarebne maľujú a obliekajú a môžu pred začiatkom ceremónie osobne požiadať Batina o požehnanie a ochranu bohov.

Chuseok, Kórea

Prastarý názov tejto tradície znie Hangawi a pochádza zo starých kórejských zvykov. Sviatok sa slávi vždy 15. deň 8. mesiaca podľa lunárneho kalendára, čo každoročne vychádza na začiatok jesene. Ide o trojdenné slávnosti, počas ktorých vzdávajú Kórejci úctu svojim predkom. Asi 30 miliónov ľudí sa v tieto dni presúva do miest a dediniek, odkiaľ pochádzajú. Tu potom vyčistia hroby svojich blízkych, modlia sa a pochutnávajú si na tradičných kórejských jedlách a nápojoch.

Pitru Paksha, Hinduistický svet

Pitru Paksha je slávnosť, ktorá trvá 16 lunárnych dní v Hinduistickom kalendári. Hinduisti vzdávajú hold až siedmym generáciám svojich predkov. Podľa ich viery, sú duše posledných troch generácií stále „uväznené“ v oblasti, ktorú nazývajú Pitru (nachádza sa niekde medzi nebom a zemou). Sviatky začínajú očistným rituálom a kúpaním vo vode, pokračujú modlením a jedlom, ktoré ponúkajú ako obetu svojim predkom, aby sa aspoň počas týchto osláv vrátili späť na Zem.

Obon, Japonsko

Obon (alebo iba Bon) je budhistický sviatok hojne rozšírený najmä na území Japonska. Oslavy trvajú tri dni, no v rôznych regiónoch začínajú v rozdielne dni. Tradícia týchto sviatkov nie je až taká dlhá, v Japonsku sa oslavujú asi len 500 rokov. Počas troch dní sa rodiny stretávajú a vydávajú sa k hrobkám svojich blízkych. Hrobku poriadne očistia a následne sa spoločne pomodlia a zapaľujú lampáše, ktoré majú pomôcť dušiam zosnulých orientovať sa. Tradíciou týchto sviatkov je aj tanec nazývaný Bon-Odori.