O urbexe sme vám už pár článkov priniesli. Skúmanie oficiálne neprístupných objektov a zariadení sa však teší stále väčšej obľube. Mnoho vandalov zvykne podobné objekty ničiť, avšak praví urbexeri sa riadia pravidlom „neodnášaj nič, než fotky, nenechávaj nič, než stopy“. Medzi jedného z najznámejších na Slovensku patrí aj Ivan Donoval, ktorý svoje zážitky dokumentuje a zdieľa s ľuďmi na Youtube. My sme ho vyspovedali a zistili napríklad aj to, čo by odporučil ľuďom, ktorí by sa rozhodli navštíviť podobné miesta.
Začnem asi tou najzákladnejšou otázkou, a to, ako ste sa k urbexu dostali?
Keď som začínal, len málokto vedel, že chodenie po opustených budovách má vôbec názov, takzvaný urban exploration, mestský prieskum, alebo ako tomu vlastne dnes hovoria ľudia. Prvé video som natočil v Korytnici, písal sa rok 2015. Zdieľal som ho v lokálnej skupine na Facebooku. Ľudom sa páčilo, a tak som natočil ďalšie a ďalšie. Neviem čo ma bavilo viac, či práca s kamerou a následne strihanie alebo samotný prieskum.
Ktoré miesto ste navštívili ako úplne prvé? Hnala Vás čisto zvedavosť a túžba po adrenalíne alebo ste mali iné zámery?
Ako som už spomenul, prvé miesto, ktoré som navštívil s kamerou, bola Korytnica. Hnala ma zvedavosť, prirovnal by som to k túžbe navštíviť niečo výnimočné. Každý človek to má iné, niekto chce navštíviť Benátky, niekto Sochu Slobody. Ja som v tej dobe chcel navštíviť Černobyľ, no nebolo to vtedy možné a Korytnica tomu vtedy mala najbližšie.
Urbex sa očividne stal súčasťou vášho života. Beriete natáčanie na Youtube ako plnohodnotnú prácu, alebo sa mu venujete len vo voľnom čase?
Po rokoch sa dá povedať, že prieskum opustených miest sa stal súčasťou môjho života. Ale neberiem to ako prácu, je to len záľuba. Chodím do práce ako každý iný človek od pondelka do piatku. Natáčam len cez víkend, pokiaľ nemám iné povinnosti. Keď ma to prestane baviť, a skončím s tým zo dňa na deň, nebudem ľutovať. Youtube často mení pravidlá, je len otázka času keď ich bude urbex porušovať.
Navštevujete opustené miesta výhradne sám alebo Vás niekto sprevádza?
Je to tak 50/50. Stáva sa, že by chcelo ísť aj 10 ľudí, no keď príde čas odjazdu, ochorejú, idú do práce, neozývajú sa, a tak podobne. Každý to pozná. V takom prípade idem sám, čo mi na druhej strane vyhovuje. Riadim sa len podľa seba a na nikoho nemusím brať ohľad. Doteraz som na výlet zobral približne 30 rôznych ľudí.
Stalo sa Vám niekedy, že ste v opustených budovách už stretli iných ľudí?
Stáva sa to bežne hlavne v okolí veľkých miest. Nie sú agresívni, aspoň ja som sa s takými zatiaľ nestretol. Často pár minút čakám pred budovou a sledujem ju, či sa vo vnútri niekto nenachádza alebo či sa niečo podozrivé okolo nedeje. Pokiaľ by som mal zlý pocit odchádzam aj v prípade veľkej vzdialenosti od domova. Najdôležitejšie je nespanikáriť za žiadnych okolností.
Ktoré miesto zo všetkých navštívených, bolo podľa Vás najnebezpečnejšie, najkrajšie a najzaujímavejšie?
Najnebezpečnejšie miesto, ktoré som doteraz navštívil bola určite baňa Bankov. Sprievodcu mi robil „Vlk Saki“ a „Paťo“, ktorí ju dobre poznajú. Sám by som sa tam nikdy neodvážil. Pokiaľ ju nepoznáte, ľahko sa stratíte. Už sa tam nikdy nevrátim.
Budem sa opakovať, ale najkrajšie opustené miesto pre mňa, sú kúpele v Korytnici.
Zaujímavé sú všetky, ale ak by som mal vybrať naozaj najzaujímavejšie miesto, bola by to asi opustená flotila na brehu Dunaja, alebo opustené chaty v lese, možno pyramída na Spiši. Miesta, ktoré majú príbeh, sú dlho verejne známe a často sa stáva, že sa jedná len o ruinu, holé steny, porozbíjané okná.
Veľa ľudí verí, že v niektorých opustených budovách, napríklad psychiatrických liečebňach, žijú duše mŕtvych. Stala sa Vám niekedy akákoľvek nevysvetliteľná udalosť?
Nie, nikdy sa mi nič podobné nestalo. Niektorí ľudia proste chcú veriť na nadprirodzené javy ako sú duchovia, ale ja medzi nich nepatrím. Zvuk pripomínajúci prítomnosť duchov sa dá vždy vysvetliť. Často je to prievan, búchanie dverí, hojdanie niečoho čo zvoní, divé zviera v blízkosti, mačka na povale a tak podobne.
Máte z urbexu nejaký kuriózny zážitok, na ktorý nikdy nezabudnete?
Raz som šiel po suchej tráve a zrazu z kríka vyletel, alebo skôr vyskočil bažant. V starej vodárni som zas vyplašil sovy, z tmy ich niekoľko naraz vyletelo. Až na zázname videa som zistil, čo to vlastne bolo, nikto by predsa sovy v tme nepovažoval za niečo nadprirodzené. To je asi všetko.
A čo polícia? Mali ste niekedy problém so zákonom práve preto, že ide často o súkromné pozemky?
Doteraz som problém nemal, neporušujem zákon. Vstup na cudzí pozemok nie je trestný čin. Vstup do budov, ktoré majú otvorené dvere alebo im chýba pol steny je legálny. Trestný zákon SR hovorí presne, čo sa smie, a čo sa nesmie. Raz som bol predvolaný za video. Majiteľ mal dôvodné podozrenie, že som sa vlámal do jedného objektu. Všetko sa rýchlo vyjasnilo. Budovu, o ktorú sa jednalo, som navštívil, no vlámal sa do nej niekto iný pár mesiacov neskôr. Dotknutý majiteľ len kopal okolo seba, cítil vlastnú neschopnosť sa o nehnuteľnosť postarať. Chodím len do budov, ktoré sú opustené a nechané napospas svojmu osudu.
Odkiaľ beriete námety na nové miesta? Vyhľadávate ich sám alebo Vám ich posielajú fanúšikovia?
Z počiatku som hľadal po internete. Realitné kancelárie, príspevky iných dobrodruhov. Teraz mi ich posielajú diváci, za čo som im vďačný, bez ich rád by to nešlo.
Nemáte strach, že po zverejnení lokality môžu miesto zničiť vandali?
Miesta, ktoré navštevujem, sú vždy verejne známe minimálne pre ľudí žijúcich okolo. Vždy sa nájde kretén z okolia, čo budovu vykradne, poprípade zničí. Často prídem až po ňom, málokedy nájdem pri prieskume niečo cenné. Videl som veľa opustených budov, v ktorých ostali len holé steny alebo triesky z nábytku. Pokiaľ sa majiteľ nespamätá, vždy to skončí rovnako.
Máte na záver odkaz, ktorý by ste chceli posunúť ľuďom, pokiaľ by sa rozhodli začať s urbexom?
Ľudom, ktorý chcú začať s urbexom, by som odkázal, aby si najprv minimálne raz prečítali trestný zákon, čo sa smie, a čo sa nesmie. V posledných mesiacoch sa táto téma často rieši, určite ste ju spozorovali. Vlámania totižto neospravedlníte slovami „len som sa chcel pozrieť“.
Nahlásiť chybu v článku