Pochádza z Čaky, maličkej obce na polceste medzi Novými Zámkami a Levicami. Martin Spano študoval „matfyz“ na Karlovej univerzite v Prahe, neskôr sa stal softvérovým vývojárom vo Viedni. Ako programátora ho zaujíma otázka, či je nemožné skutočne nemožné a ako spisovateľa umelá inteligencia. Jeho kniha sa v USA stala bestsellerom a to napriek tomu, že sa písaniu nikdy predtým nevenoval.

Ako si sa dostal k programovaniu? Prečo ťa zaujal práve tento vedný odbor?

Ako malý chlapec sa mi do ruky dostala kniha 2001: Vesmírna Oddysea od Artura C. Clarka, kde som sa prvýkrát stretol s konceptom umelej inteligencie. Bol som taký fascinovaný, že keď si môj otec doniesol domov kvôli práci osobný počítač, musel na ňom robiť po nociach, lebo som mu ho celý čas okupoval. Rýchlo som ale pochopil, že Hal-a, počítač zo spomínanej knihy so všeobecnou umelou inteligenciou na úrovni človeka, len tak tak ľahko nenaprogramujem, tak som išiel študovať počítačovú vedu.

Ani doteraz sa mi to nepodarilo, to by som už bol dávno na dôchodku a on by robil všetko za mňa (smiech). Ale vážne, je otázne, či sa nám niekedy podarí zhotoviť všeobecnú umelú inteligenciu, ak aj áno, je to ešte minimálne jedno-dve desaťročie vzdialené. V každom prípade to bude pravdepodobne najväčší moment v našich dejinách.

Študoval si v Prahe, pracuješ vo Viedni. Zanevrel si na Slovensko?

V žiadnom prípade. Chcel som vyskúšať svet, ale zároveň som chcel byť nablízku rodičom, kedy ma potrebovali. Celú mladosť sa o mňa pekne starali, chcem im byť v dostupnej vzdialenosti, keby ma potrebovali. Praha nie je ďaleko, Viedeň je ešte ideálnejšia. Vytvorili sme si tu s manželkou, ktorá tu už aj študovala, svoj domov. Máme malú dcérku, pokojná krajina nám pri jej výchove veľmi vyhovuje. V budúcnosti by sme chceli viac cestovať, našim snom je žiť raz v jednej, inokedy v inej krajine ako digitálni nomádi, pretože cestovanie je naša veľká vášeň.

Za sebou máš mnohé úspechy. Myslíš, že by sa ti to všetko podarilo, keby si ostal povedzme v Bratislave?

Určite áno. Moje projekty sú location-independent, na Slovensku je v tomto smere veľmi dobre rozvinutá digitálna infraštruktúra, dokonca lepšia ako v Rakúsku. Keďže moja aj manželkina rodina pochádza zo Slovenska, často ho navštevujeme. Aj z turistického hľadiska je to jedna z najkrajších krajín na svete. V minulosti ma trápilo, že je u nás turizmus menej rozvinutý ako by mohol. Má to ale aj svoje výhody, človek sa tam cíti viac exoticky, než napríklad na západe, kde vedie asfaltka pomaly na každý “Gerlach” (smiech).

Čomu sa vo svojej práci venuješ? Vyvinul si SearchApp, špeciálny vyhľadávací nástroj na Facebooku a KeywordsApp, aplikáciu, ktorá zbiera najčastejšie vyhľadávané výrazy na Google. Koľko ľudí celosvetovo tieto nástroje využíva? Google predsa každoročne zverejňuje najčastejšie vyhľadávané výrazy na internete. Na čo je teda tvoja aplikácia?

Som softvérový vývojár, v práci prevažne programujem. V minulosti som popri nej uskutočnil niektoré projekty, ako napríklad SearchApp a KeywordsApp. Jedného dňa som totižto ku svojmu udiveniu zistil, že na Facebooku sa nedá vyhľadávať na základe kritérií ako sú  bydlisko, práca a iné. Už od mladosti rád skúšam, či je “nemožné” skutočne nemožné. A tak som zistil že Facebook má skryté funkcie, vďaka ktorým je toto hľadanie možné. Neskôr moje riešenie odkopírovalo veľa stránok, ale aplikáciu pre Android zatiaľ nikto, pretože tam je treba špeciálny “hack”. Aplikáciu si stiahlo cca. 25 000 ľudí, návštevnosť stránky už nesledujem, mojim cieľom bolo vytvoriť vyhľadávač pre seba a následne som ho zadarmo zverejnil, keďže by mohol byť pre niekoho užitočný.

Podobne aj KeywordsApp, čo je databáza cca. 300-miliónov najčastejšie hľadaných slov na Google. Zhotovil som ju pre seba ale zverejnil pre všetkých, ktorý by radi nahliadli to oblasti vyhľadávania podrobnejšie. Google síce zverejňuje každoročne Google Trends, ale sú to len najčastejšie hľadané slová, ktoré skôr odzrkadľujú “ducha doby”, než že by išli do podrobností.

Pred určitým časom si od programovania upustil a pustil si sa do písania knihy. Programátor, ktorý píše knihy? Bolo to pre teba náročné?

Ešte pred rokom som nedokázal napísať súvisle ani tri vety, aby to bolo zaujímavé. Tobôž nie po anglicky, keďže to nie je môj materinský jazyk a zatiaľ som ešte nebol v anglicky hovoriacej krajine. Ale mal som v hlave ideu o umelej inteligencii, ktorú som ako jej dlhoročný nadšenec chcel prezentovať svetu. Na to, aby vás ale niekto počúval, musíte sa v prvom rade vo svojom obore zviditeľniť. Najlepšie ak napíšete knihu. Tak som začal písať. Najskôr jednoduché krátke poviedky, ktorými som “otravoval” svojich kamarátov. Na moje prekvapenie, ale reagovali veľmi kladne, tak som sa rozhodol, že aj knihu, aj keď je to kniha odborná, napíšem pomocou príbehov.

Tvoja kniha nesie názov The Artificial Intelligence in a Nutshell. O čom v skratke je?

Snažím sa v nej, ako som už uviedol pomocou príbehov z dávnej a nedávnej minulosti, osvetliť tému umelej inteligencie. V roku 2012 sa dvaja študenti univerzity v Toronte zúčastnili súťaže na rozpoznávanie obrázkov počítačom. Použili pri tom oprášenú a vylepšenú metódu na učenie strojov odborne nazývanú “hlboké učenie” a totálne zničili všetku konkurenciu. Krátko na to ich spolu najal Google a začal sa bezprecentný pokrok v umelej inteligencii. Vďaka nemu sa vízie so science-fiction stávajú realitou.

Za jediný deň sa v USA stala na Amazone bestsellerom v kategórii Umelá inteligencia a za týždeň aj v kategórii Kybernetika. Prečo myslíš, že tvoja kniha zaujala tak širokú verejnosť?

Podľa ohlasu mojich fanúšikov je to práve kvôli jednoduchému netechnickému jazyku kombinovaného s príbehmi, ktorý v knihe používam. Zároveň mi ale pomohli početné kontakty z oblasti umelej inteligencie, ktoré v Spojených štátoch mám, a ktorí knihu rozšírili medzi svojou komunitou.

Dajme na chvíľu priestor fantázii a poďme trochu filozofovať. Ako myslíš, že bude vyzerať budúcnosť ľudstva? Stane sa umelá inteligencia súčasťou každodenného života v takom rozsahu ako to vidíme napríklad v sci-fi filmoch?

Nie, budúcnosť je viac sci-fi, než ktorýkoľvek sci-fi film či kniha. To, čo vidíme na filmovom plátne, je len prvé kolo technologického pokroku, v tom druhom prídu na rad veci, ktoré by sme v súčasnosti ani nepochopili. Je to ako keby ste človeku z jaskyne chceli vysvetliť, na čo je dobrý internet. V prvom rade ho musíte vôbec naučiť hovoriť vašou rečou.

Už v súčasti je umelá inteligencia všadeprítomná. Umelá inteligencia nám naše emaily filtruje od nevyžiadanej pošty, zobrazuje nám na sociálnych sieťach to, čo radi vidíme, ponúka nám na streamingových službách videá a hudbu, ktorú radi počúvame, pri nákupoch na internete nám navrhuje, čo by sme radi kúpili. V budúcnosti to zájde ešte ďalej a každý z nás bude mať svojho vlastného virtuálneho asistenta, ktorý nám bude so všetkým pomáhať.

Môže sa stať umelá inteligencia v budúcnosti nebezpečnou?

Áno, ale nie spôsobom, ktorý predpokladáme. Je mimoriadne nepravdepodobné, že raz napríklad internet dosiahne takú vyspelosť, že si zrazu uvedomí sám seba a zistí, že musí zabiť všetkých ľudí, aby prežil, čo je príbeh z Terminátora. Problémom je skôr, že by raz mohla vzniknúť taká mimoriadne vysoká inteligencia, že by nás v podstate ignorovala, lebo by sme pre ňu boli ako pre nás mravce. Málokto z nás úmyselne zabije mravca. Ale keď sa prechádzame po chodníku a vbehne mravec do cesty, častokrát ho zašliapneme a ani si to nevšimneme.

Aké sú tvoje ďalšie ciele? Vraciaš sa ku kódom, alebo budeš pokračovať v odbornej literatúre?

Zatiaľ si bez programovania neviem predstaviť život. Avšak začalo mi písať množstvo fanúšikov a žiadajú ma, aby som pokračoval v písaní. Začal som teda pracovať na mojej ďalšej knihe. Písanie je pre mňa oddych, vyvážením mojej náročnej práce, ponorenie sa do mojich príbehov. Je to príjemný vedľajší efekt, keď sa to niekomu ešte aj páči. Rád by som sa úrovňou písania dostal na Harariho (autor knihy Sapiens, Home Deus). K tomu ma ešte čaká veľa práce, na ktorú sa ale veľmi teším.

Zároveň by som rád o umelej inteligencii šíril osvetu medzi ľuďmi, či už ako public speaker na konferenciách alebo debatér na stretnutiach mladých ako sú festivaly. Chcem totižto motivovať mladých ľudí, aby šli študovať odbory s budúcnosťou. Kvôli automatizácii je totižto veľa zamestnaní ohrozených, buď sa adaptujú alebo zamestnanie ako také úplne zanikne, nakoľko ho bude vykonávať umelá inteligencia. Na druhú stranu nám to umožní vykonávať zmysluplnejšiu a napĺňajúcu prácu, ktorú umelá inteligencia vykonávať nevie. Môže to byť krásna budúcnosť, len si ju takú musíme spoločnými silami vytvoriť.

Pozri aj:

Matia Lenická: Homofóbia nikdy nezmizne. Čo boli kedysi Maďari a Rómovia, sú teraz LGBT ľudia