V prvej časti sme vám predstavili 6 neuveriteľných príbehov. Po dlhšom čase vám prinášame ďalšie prípady detí, ktorých vychovala divočina. Fotografie, ktoré sú v článku použité, sú súčasťou projektu „Feral children“, nemeckej fotografky Julie Fullerton-Battenovej.

Vlčie dievča, Mexico, 1845-1852

Jeden za najstarších evidovaných prípadov dieťaťa žijúceho spolu s divými zvieratami. Ide o mexické dievča, ktoré bolo v roku 1845 spozorované v lese so skupinou vlkov. Dievča sa pohybovalo podobne ako jej „rodina“ po všetkých štyroch končatinách. O rok neskôr ju spozorovali ako si s vlkmi pochutnáva na ulovenej koze. Dievča bolo zajaté, no podarilo sa jej ujsť späť do prírody. Posledný záznam pochádza z roku 1852, keď dojčila dve malé vĺčatá!

Oxana Malaya, Ukrajina, 1991

Oxaniný rodičia boli alkoholici. Vlastnili útulok pre psov a keď ju jednej noci ako trojročnú nechali na noc vonku, spravila najrozumnejšiu vec, ktorá jej zachránila život. Skryla sa medzi psov. Oxana s nimi neskôr žila celých 6 rokov, kým ju v roku 1991 našli úrady. Správala sa už ale takmer úplne ako pes. Chodila po štyroch s vyplazeným jazykom, štekala… Poznala iba dve ľudské slová a to „nie“ a „áno“. Bola prevezená do opatery odborníkov, ktorým sa podarilo začleniť ju aspoň čiastočne do spoločnosti. Dnes sa pod lekárskym dozorom stará o hospodárske zvieratá.

Shamdeo, India, 1972

Asi štvorročný chlapček Shamdeo bol v roku 1972 nájdený v Indickom lese pri hre s malými vĺčatami. Nikto nevie, ako dlho žil v divočine. Mal však otlaky na lakťoch, kolenách aj dlaniach, pretože sa pohyboval po štyroch. Mal obrúsené zuby, obrovské ostré nechty. Obľuboval surové kuracie mäso, ktorého sa ešte dlho nevedel zbaviť. Nikdy sa nenaučil hovoriť, ale dokázal komunikovať pomocou znakovej reči a zvyšok života prežil v kláštore.

Marina Chapman, Kolumbia, 1954-1959

Marinu uniesli ako malé dievčatko v roku 1954. Jej únoscovia ju ale z neznámych príčin nechali napospas divočiny v lese. Po dobu piatich rokov žila so skupinou opíc druhu kapucín. Chodila po štyroch, jedla rôzne ovocie, rastliny a spávala v dierach v stromoch. Raz sa otrávila jedlom. Opice ju doviedli k vode, ktorú ju donútili piť, až pokým nezačala zvracať. To jej zachránilo život… Neskôr ju naučili, ktoré druhy ovocia a rastlín sú jedlé a viac problémov už nemala. Po piatich rokoch spolužitia ju našla skupina lovcov, ktorí ju doviedli späť do civilizácie. Marina sa dokonale začlenila do spoločnosti, našla si manžela a mala s ním dve deti.

Madina, Rusko, 2013

 V roku 2013 objavili ruskí sociálni pracovníci šokujúci prípad. Trojročné dievčatko žilo od narodenia v spoločnosti psov. Otec odišiel krátko po pôrode a mladá matka bola závislá na alkohole. Keď pracovníci vstúpili do domu, matka sedela za stolom a dcéra na zemi obhrýzala kosti. Madina so psami spávala, jedla, hrala sa s nimi, chodila po štyroch, nehovorila, ale vrčala ako jej „rodina“… Podľa lekárov je však fyzicky aj psychicky takmer úplne zdravá a jej šance na normálny život sú veľmi vysoké.

Leopardí chlapec, India, 1912

V roku 1912 mal leopard uniesť malého dvojročného chlapca. Či sa to stalo takto, to už dnes nikto nevie. Každopádne ho o tri roky neskôr našla skupina lovcov. Tí ulovili samicu leoparda a pri jej tele našli 2 mláďatá a malého chlapca. Ten sa však správal rovnako ako jeho mladší „bratia“. Hrýzol, vrčal, behal po štyroch. Na rukách mal neuveriteľne zhrubnutú kožu a prsty na nohách vykrútené takmer do 90° uhla. Chlapca vrátili späť rodičom a pomaly sa začal integrovať do ľudskej spoločnosti. O pár rokov na následky choroby oslepol.

Sujit Kumar, Fiji, 1978

Sujit trpel psychickou poruchou osobnosti, s čím sa jeho rodičia len ťažko vyrovnávali. Preto ho zatvárali do kurníka medzi sliepky… Jeho matka nakoniec spáchala samovraždu a jeho otca zavraždili. Chlapca sa chopil starý otec, ktorý ho ale rovnako ako rodičia držal v kurníku. Sujit tu žil celých 8 rokov a jeho správanie už viac človeka nepripomínalo. Bol prevezený na psychiatriu, no bol príliš agresívny, preto väčšinu z 20-ročného pobytu strávil spútaný. Nakoniec sa ho ako 30 ročného chopila istá Elizabeth Claytonová, ktorá sa o neho stará snáď dodnes.

Kamala a Amala, India, 1920

Kto by nepoznal Kamalu a Amalu, vlčie sestry, snáď najznámejší prípad detí, ktoré boli vychované zvieratami? Ale je to vskutku neveselý príbeh. Dievčatá našiel vo vlčom brlohu miestny reverend. Ten ich spozoroval v lesoch a pri vhodnej situácii sa mu podarilo divoké sestry chytiť. Vrčali, hrýzli, jednoducho už neboli malými dievčatami. Fyzický stav dievčat bol veľmi zlý. Ich končatiny bol vykrivené, skrátené a deformované. Zo začiatku jedli iba surové mäso. Staršia Amala zomrela po jednom roku. Kamala sa síce naučila chodiť a hovoriť pár najdôležitejších slov no v 17-tich rokoch zomrela na zlyhanie obličiek.

Ivan Mishukov, Rusko, 1998

Štvorročný Ivan bol zneužívaný svojimi rodičmi, podarilo sa mu ale utiecť z domu. Stal sa tak snáď najmladším bezdomovcom na svete. Žil na ulici a o jedlo sa delil so svorkou divých psov… Tí mu  postupne začali dôverovať. Raz nakŕmil on ich a raz zasa oni jeho. Ivan sa časom stal niečo ako „vodca svorky“. Takto žil dva roky, kým ho úrady nechytili a nezavreli do detského domova. Dnes žije viac-menej normálnym životom.

Divoké francúzske dievča, Francúzsko, 1731

A tu prichádzame k snáď úplne najstaršiemu príbehu. Napriek tomu, že sa odohral v 18.storočí, je veľmi dobre zdokumentovaný. Francúzske dievča menom Marie Angelique Memmie Le Blanc žila sama vo francúzskych lesoch celých 10 rokov. Živila sa rôznymi zvieratami a rastlinami. Nikdy nejedla varené mäso a pred divými zvieratami sa bránila palicou. Nevedela rozprávať a na komunikáciu používala pískanie a výkriky. Memmie sa ale dokonale adaptovala späť do života ľudí. Dokonca robila v roku 1737 sprievodkyňu poľskej kráľovnej, ktorá sa vybrala na výlet do francúzskej divočiny. Dostala sa do vyššej spoločnosti a zomrela v bohatstve vo veku 63 rokov.

Pozri aj: 6 šokujúcich príbehov detí, ktoré boli vychovávané zvieratami (1. časť)