Plasty sem, plasty tam. Na plážach, v telách živočíchov, ostrovy plastov v oceánoch, v riekach, v našich telách, jednoducho všade. Problematika plastového odpadu získala v minulých rokoch v mediálnom svete taký obrovský priestor, že sa do povedomia verejnosti zakorenila veľmi hlboko. Natoľko, že opovrhovať touto témou je aktuálne takmer rozsudkom spoločenskej samovraždy. Moderný svet však potrebuje nový globálny problém, za ktorý by mohol systematicky lobovať a pomohol by tak oddialiť ručičky Hodín posledného súdu od apokalyptickej polnoci. Môže to byť napríklad plytvanie potravín.
Plytvanie potravín, v zmysle vyhadzovania obrovského množstva stále nepokazeného a kvalitného jedla nie je problémom, ktorý by vznikol v aktuálnych mesiacoch. Už roky sami sebe kritizujeme, že jedlom plytváme nelogicky, úmyselne a systematicky. Robíme to ako jednotlivci, aj ako spoločnosť. Tony stále použiteľných potravín končia v odpadkových košoch, kde už neposlúžia absolútne nikomu. Tlak, ktorý sami na seba vyvíjame, však zatiaľ nie je taký silný, aby sme videli aj konkrétne výsledky.
Potravinový odpad v číslach
Pozrime sa na čísla, ktoré síce väčšina z nás zrejme pozná, no akosi v nás nevedia vyvolať dostatok emócií k skutočným činom. Vo svete práve v tomto momente pociťuje hlad 1 z 10 obyvateľov planéty (niektoré zdroje uvádzajú 1 zo 7) a to nie preto, že by na obed dostali malú porciu, ale preto, že jednoducho ani neobedovali. V chudobných kútoch Zeme je bežné jesť len raz za deň, v najchudobnejších častiach sa nedá hovoriť ani o jedle na dennej báze.
Pohľad na čísla z opačného brehu hovorí smutnú pravdu o krajinách, kde hlad väčšina obyvateľov nepozná. Vo svete sa mrhá približne 1/3 jedla. Iná organizácia udáva 1,3 miliárd ton vyhodených potravín ročne. Ak sa vám to zdá nepredstaviteľné množstvo, možno pomôže údaj o cca 95 kg vyhodeného jedla priemerným Európanom v období 12 mesiacov. Neoficiálny odhad o Slovensku hovorí o 800-tisíc ton potravinového odpadu za rok. Na každého z nás tak pripadá takmer 150 kg potravín v odpadkových košoch ročne. Akosi sme vystrelili vysoko…
Vysoký podiel Slovákov na množstve vyhodených potravín je síce neoficiálny, no možno predsa odzrkadľuje aj realitu. Predsa len sú krajiny západnej či severnej Európy v uchopení tejto problematiky o čosi ďalej. Nemožno sa čudovať. Platí staré známe pravidlo. Človek, ktorý má ráno po vykročení z postele už vopred uspokojené všetky biologické a základné spoločenské problémy, sa môže zamýšľať nad problémami ochrany životného prostredia či aktuálnymi spoločenskými témami. Ten, ktorý ráno vstane s vedomím, že ak sa jeho dieťa nenaje, nemusí sa dožiť ďalšieho dňa, sa problematikou plastového odpadu, odlesňovania či znečisťovania ovzdušia trápiť nebude.
Ako sme si za posledné roky zvykli, Slovensko je niekde uprostred. Aj by sme chceli, ale ešte nás občas ráno potrápia existenčné otázky. Problém s plastovým odpadom sme prijali, porozumeli sme výzve, že treba konať a väčšina z nás sa s ňou plne stotožnila. Na problém plytvania jedlom sme ale ešte zrejme nevyzreli. Aj štátne orgány navrhujú na zmenu jednu dekádu počkať. Nebude už ale neskoro?
Riešenia v Európe
Istý britský obchodný reťazec rozdáva jedlo, ktoré by inak končilo v odpadkových košoch chudobným. Vo Francúzsku majú na to dokonca zákon. Obchodu, ktorý vyradené potraviny nedaruje charite, hrozí pokuta vo výške 3750 eur. Aj v Taliansku či v Česku môžu obchody vyradené potraviny darovať tým, ktorí to potrebujú. Pomaly to začína. Cesta je ešte dlhá, no musíme veriť, že svet príde na systémové riešenie, ktoré by spotrebu potravín zefektívnilo tak, aby tí, čo jedlo nemajú, ho dostali a tí, čo majú, nevyhadzovali.
Slovenské riešenie
Na Slovensku môžu obchody potraviny darovať aktuálne výlučne Potravinovej Banke Slovenska a to iba tie, ktorým nevypršal dátum spotreby, hoci všetci vieme, že ten často v bezproblémovej konzumácii predstavuje len číslo na etikete. Potravinová Banka Slovenska, ako jediná na tento účel vyhradená inštitúcia, svoju úlohu nestíha. Aj keď myšlienkovo by sme chceli so západom tempo udržať, s legislatívnymi okovami na nohách sa na dlhú trať utekať nedá.
Všetko by sa však mohlo do roku 2030 zmeniť (áno, je to 11 rokov…). V stratégii environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s názvom Zelenšie Slovensko sa totiž okrem iného spomína aj obmedzenie potravinového odpadu. Dokument hovorí o tom, ako by reštaurácie a supermarkety mali byť povinné vyradené potraviny ďalej využiť (rozumej darovať).
Spomína sa aj odstránenie označenia „minimálna trvanlivosť“ (ostáva iba odporúčané „spotrebujte do“), ako aj informačná kampaň a behaviorálne opatrenia, ktoré by mali celú zmenu systému uľahčiť. Ak sa však vrátime k už spomínanej myšlienke, ako môže krajina s neexistujúcou diaľnicou spájajúcou západ s východom, horiacimi vlakmi, vyvážaním dreva a následným nakupovaním lacného nábytku riešiť problematiku potravinového odpadu? Zrejme preto ten rok 2030.
Petícia za zastavenie potravinového odpadu v Európe
Kým sa však Slovensko a Slováci rozhýbu s vlastným riešením je možné, že sa budeme musieť riadiť zákonom Európskej únie. Francúzsky zákon, ktorý nariaďuje obchodom vyradené potraviny darovať, totiž v krajine od roku 2016 priniesol viditeľné a očakávané pozitívne zmeny. Množstvo potravinového odpadu sa znížilo, povedomie o potrebe narábať s jedlom udržateľne naopak zvýšilo. Francúzi chcú preto podobným nariadením vybaviť aj legislatívu Európskej únie. Na internete aktuálne nájdete petíciu za zastavenie potravinového odpadu v Európe, ktorú podpísalo už viac ako 1,4 milióna ľudí. Veríme, že tento „bruselský diktát“ si raz na Slovensku napíšeme s úsmevom.
Nahlásiť chybu v článku