Pred viac ako 10 rokmi sa stretli v bratislavskom byte, kde sa povaľovala kopa hudobných nástrojov, dnes po pár personálnych zmenách nemajú problém zaplniť kluby v Škandinávii, západnej Európe či na Islande. Na domácej scéne ich však pozná len určitá skupina ľudí. The Ills sú dnes Martin Krajčír, Ľuboš Hodás, Peter Berák a Miro Luky. Na najväčšom showcasovom festivale v Európe Eurosonic vystúpili už po druhýkrát a svoju pozornosť im venovalo aj niekoľko zahraničných médií. Počas slovenskej výpravy do Groningenu sme mali možnosť porozprávať sa so skupinou, o ktorej je viac počuť za našimi hranicami ako na Slovensku.
V rozhovore s The Ills sa dozviete:
- Ako vznikol hudobný projekt, ktorý v zahraničí prirovnávajú k špičke žánru post-rock.
- V čom tkvie úspech za hranicami Slovenska.
- Akí sú ľudia a atmosféra na koncertoch v rôznych krajinách Európy.
Minulý rok ste oslávili 10 rokov pôsobenia kapely. Ako začal The Ills hrať?
Boli také preteky gumených kačíc na Dunaji. Spustili ich z Nového mosta a kým doplávali chudery k Starému mostu, tak ľudia čakali na Starom moste a stávkovali, ktorá kačica bude prvá. Tam sme si doniesli vínko, ja, Daron (bubeník) a dvaja predošlí členovia sme išli ku mne na byt, kde bolo veľmi veľa nástrojov. Začali sme len tak zo srandy hrať, neskôr sme sa na tom byte stretávali častejšie. Zo začiatku to bolo také zo srandy. Aj ten názov reflektuje toto celé. Vtedy fičalo Indie a všetci sa volali nejako The „dačo“ a my že toto musíme mať aj my, musí tam byť The a na konci musí byť „s“.
Od začiatku ste hrali post-rockovú hudbu?
V podstate hej. Každý z nás vtedy mal dosť blízko k takým ambientným gitarovým veciam. Ale keby som ti to pustil tak povieš, že je to dobrá „……..“ a že to nie je vôbec nič post-rockové.
Odohrali ste množstvo koncertov po celej Európe a pokiaľ viem, je o vás v zahraničí pomerne veľký záujem. Na Slovensku vás ale pozná poväčšine asi len publikum Rádia_FM. Ako je to možné?
Neviem, či sa to dá nejako zmerať, či sme obľúbenejší tam alebo doma. Podľa mňa je to tým, že sme celkom skoro začali skúšať chodiť do zahraničia a veľakrát sme sa vrátili. Keď si narobíš známosti, tak tí ľudia na teba myslia aj počas roka a môžeš sa vrátiť aj niekoľkokrát na to isté miesto.
Celkovo táto postrocková scéna nie je na Slovensku až tak bohatá, keď sme začínali nebola vlastne vôbec. Ďalšia vec, na Slovensku nie je až tak veľa klubov, kde sa môžeš stále vracať. V zahraničí je vždy kde hrať, treba tie miesta len ponachádzať a spoznávať ľudí.
Problémom bolo aj to, že na Slovensku neboli ľudia zvyknutí na inštrumentálnu hudbu. Vždy sme počúvali „dajte tam spev“, doteraz počúvame „chýba vám spev chalani“. V zahraničí to tak ale nikdy nebolo. Na takúto hudbu sú viac zvyknutí.
Možno práve vďaka tomu, že nespievate vám podarilo presadiť aj v zahraničí, nie?
Niektorí ľudia zo zahraničných médií vyslovene hovoria, že je to výhoda. Že tam nemáš ten „russian“ prízvuk.
Bolo to náročné získať prvé kontakty a dostať sa do zahraničia?
Bola to náhoda a hlavne to bolo v inej dobe. 10 rokov dozadu, niekde tam končil MySpace, kde sa dalo komunikovať s ľuďmi a vybaviť koncerty cez jednotlivcov. Ak to mám porovnať s dneškom, tak teraz je úplne iný systém. Už nechodíme hrať tie „hardcorácke- squattácke“ koncerty a teda treba manažment. Ak nemáš manažment, tak sa veľmi nepohneš. Nemať našu Táňu, tak hráme po garážach. Všetky tie koncerty, ktoré sme v zahraničí hrali, tak to máme vďaka nej, vďaka jej kontaktom a jej šikovnosti.
Dá sa povedať, že aj ona bola dôležitým impulzom pre The Ills?
Absolútne najdôležitejším. Ona neuveriteľne profesne vyrástla. Je dosť introvert, vždy bola taká tichšia a teraz ju vidíme v pozícii niekedy až agresívnej (smiech). Už nám dokáže aj vynadať, čo predtým nebolo.
Zoberme si klasický koncert v bratislavskom klube a povedzme v klube v niektorej škandinávskej krajine. Ako by ste porovnali ľudí a atmosféru?
Ľudia sa líšia, klub od klubu, mesto od mesta. Nedá sa paušalizovať, že v tejto krajine sú takíto ľudia. Hovorili sme si napríklad, že v Rakúsku sú divní ľudia, takí chladní. Ale potom sme tam išli hrať a zažili sme taký koncert, že ľudia vrešťali. V Holandsku sme mali veľa koncertov a bolo to aj skvelé aj také…neutrálne. Ľudia v Holandsku koncert vyslovene počúvajú, sústredia sa na hudbu.
V iných krajinách sa zase počas koncertu ľudia radi rozprávajú. V Chorvátsku sa nám stalo, že sa ľudia rozprávali a my sme z toho boli akože „to čo je toto, vôbec nás nepočúvajú…“. A po koncerte prišli za nami, že toto bol neuveriteľný zážitok, poďte sa odfotiť, chceme CD-čká… Ale celý koncert máš pocit, že ťa nevnímajú, že si tam zbytočne ako kulisa do rozprávania.
Na Islande sme hrali v klube plnom ľudí. Samozrejme tam boli aj Slováci, ktorí tam ožratí kričali „My sme tu doma“. To bolo hrozné, vtedy sa začneš fakt hanbiť. Našťastie im nikto nerozumel.
Vy ste na Eurosonicu na rozdiel od iných kapiel už hrali. Aké to vtedy bolo a na čo sa tešíte tentokrát?
V Groningene sme hrali už trikrát, z toho dvakrát na Eurosonicu. Vtedy sme veľa „pártyovali“, teraz sa chceme starať o socializácie. Tento rok to pojmeme viac ako robotu.
The Ills často prirovnávajú k post-rockovým velikánom ako Explosions in The Sky či Mogwai. Čo si o tom myslíte? Sú vaše vzory?
Nie sú. Čo sa týka post-rocku, asi jediný kto ho počúva, je Daron. Nedá sa povedať, že by sme boli nejakí fanúšikovia post-rocku a je to celkom sranda, keď nás k nim prirovnávajú. Ale asi právom, tie prvky tam určite sú, stále sa snažíme ísť do toho nejako ďalej, ale to tam bude prítomné. Niekde to tam zakorenilo na začiatku a zostane to tam. Akonáhle hráš inštrumentálny rock, tak si to ľudia hneď spoja a hneď to porovnávajú. Nemyslíme si ale, že sme klasický post-rock ako Explosion in The Sky alebo Mogwai.
Je to ale aj príjemné, nie? Keď vás spájajú s takýmito menami
Určite áno, tieto škatuľky brutálne pomáhajú. Keď to o tebe povie Vic Galloway z BBC, tak to je veľká poklona. Keď niekto porovná „zaprdenú“ slovenskú kapelu, čo vo svete nič nedokázala, so špičkou žánru, v ktorej sa tá kapela nachádza.
Už čoskoro pripravujete nový album, chystáte aj slovenské turné?
Hneď koncom februára máme tri koncerty v Košiciach, Prešove a Trnave. Niečo bude. Chceli by sme dať zahraničné turné, aj nejaké slovenské, ale či to bude „komplexné turné“ – 10 koncertov za sebou po Slovensku, to si nemyslíme, ale určite budeme hrať. Budeme vydávať nový album, ten sme už na Eurosonicu hraním započali. Určite bude súčasťou nového live-setu v drvivej väčšine, lebo tie staré nás už nebavia (smiech).
Nahlásiť chybu v článku