Medzi rokmi 1979 a 2017 sa topenie zrýchlilo šesťnásobne, čo spôsobilo zdvihnutie hladiny oceánu o 1,3 centimetra. Touto problematikou sa zaoberá štúdia publikovaná v Proceedings of the National Academy of Sciences. Medzinárodný tím vedcov z University of California, University of Irvine, divízie Jet Propulsion Laboratory (JPL), patriacej pod NASA a univerzity v holandskom Utrechte, sa podieľal na najdlhšom hodnotení zvyšnej ľadovej hmoty Antarktídy.
Vo svojej štúdii prišli na to, že medzi rokmi 1979 a 1990 stratila Antarktída každý rok 44 miliárd ton ľadu. Aj keď sa toto číslo zdá, ako nesmierne vysoké, medzi rokmi 2009 a 2017 stúplo na neuveriteľných 278 miliárd ton. Zdá sa teda, že z pomalého stúpania medzi rokmi 1979 a 2001, toto číslo odrazu rapídne poskočilo. Medzi rokmi 2001 a 2017 sa zvýšilo o 280%.
V dôsledku tohto stúpla hladina morí o 1,3 centimetra. Podľa vedúceho autora štúdie, Erica Rignota z University of Irvine, ktorý zároveň pôsobí v JPL, je toto len špička ľadovca. „V dôsledku neustále stúpajúcich hodnôt topenia očakávame, že v najbližších storočiach sa hladina morí zdvihne o niekoľko metrov.“ Dvíhanie hladiny oceánu pritom nespôsobuje je len Antarktída.
V dôsledku klimatických zmien sa celý oceán otepľuje, čo samo o sebe spôsobuje stúpanie hladiny morí. Tým pádom sa tieto hodnoty ešte navyšujú a komunity žijúce v pobrežných mestách, sú čoraz viac ohrozené. Dôležitým faktorom je najmä východná Antarktída. U tej sa zaznamenal len veľmi nízky či dokonca žiadny úbytok ľadu. Rignot však tiež upozorňuje, že tento región je paradoxne na klimatické zmeny ešte senzitívnejší.
Drží v sebe viac ľadu, ako západná a centrálna Antarktída dokopy. Ak chceme zamedziť katastrofe musíme urgentne predísť využívaniu spaľovacích motorov a prejsť na palivo, ktoré nie je založené na fosíliách.
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku