A tento osemročný chlapček z Indonézie je dôkazom toho, že aj keď sme znevýhodnení, vždy sme to my, kto riadi svoj osud. Jeho meno je Mukhlis Abdul Holik a keď sa narodil, jeho rodičov položila správa o tom, že nikdy nebude vedieť chodiť. Chlapec sa narodil len s čiastočne vyvinutými nohami. Pre rodinu, ktorá žije v ťažkom skalnatom teréne, bolo zvládnutie takejto situácie priam nepredstaviteľné.

Keď mal však tento malý hrdina len štyri roky, zmyslel si, že bude chodiť do školy. A to aj napriek tomu, že na mieste, kde býva, je terén tak ťažko priechodný, že tu neexistuje ani možnosť využitia invalidného vozíka. Jeho odhodlanie však bolo silnejšie, ako hendikep, ktorý ho postihol. Aby mohol navštevovať školu, ktorá sa nachádza tri kilometre od jeho dediny, naučil sa chodiť po rukách.

Jeho sebazapretie a motivácia sa oplatili. Mukhlis navštevuje školu aj počas daždivých dní a takmer vo všetkých predmetoch exceluje. Narodil sa síce ukrátený o možnosť chodiť, no bol pripravený svojmu osudu čeliť. A môže ísť príkladom mnohým z nás, pretože všetky prekážky si v živote vytvárame sami. V škole na chlapca pre jeho postihnutie dokonca nikto ani neútočí.

Je však pravda, že sa občas stáva obeťou šikany mimo školy, no je to len ďalšia z vecí, ktorá ho zocelí. Mukhlis môže byť na seba mnohonásobne viac hrdý, ako ostatné deti. A podobne je to aj s jeho rodičmi. Osemročný Indonézan by sa chcel stať požiarnikom a horolezcom. Aj keď mu tento plán zrejme nevyjde, jeho odhodlanie ho určite privedie k zdolaniu vyšších cieľov.

Pozri aj:

Žiakom základných škôl pribudne nový predmet. Deti sa budú učiť o slovenskom folklóre

storytrender.com, tvnoviny.sk