Narodil sa v Gruzínsku, neskôr žil v byte v Bratislave, odkiaľ ako 17-ročný emigroval do Francúzska, aby sa pripojil k zahraničnému československému odboju. Otto Smik bol jedným z najúspešnejších slovenských pilotov druhej svetovej vojny a letecké eso v službách britského Kráľovského letectva. Od jeho narodenia prešlo 100 rokov.
Článok bol pôvodne publikovaný v roku 2018
Otto Smik sa narodil 20. januára 1922 v gruzínskom meste Bordžomi, kde jeho otec počas prvej svetovej vojny padol do zajatia. Od jeho narodenia tak uplynie 100 rokov. Na Slovensko sa rodina vrátila až v roku 1934. Mladý Otto najskôr v Bratislave absolvoval plachtársky kurz a neskôr na žilinskom Stranníku aj kurzy letectva. Po rozpade Československa, vzniku fašistického Slovenského štátu a rozpútaní druhej svetovej vojny, sa Otto rozhodol z Bratislavy emigrovať. Mal vtedy len 17 rokov.
Tri mesiace úteku
Otto Smik sa chcel pripojiť k zahraničnému československému odboju a zo Slovenska sa tak vybral do Francúzska. Približne tri mesiace cestoval južnou balkánskou cestou cez Maďarsko, Juhosláviu, Grécko, Turecko až do Iránu, odkiaľ sa mu v júni 1940 podarilo loďou dostať na francúzsku vojenskú základňu v Adge. O mesiac však Francúzsko bleskovému útoku Nemecka podľahlo a Otto bol evakuovaný spolu s ďalšími vojakmi za Lamanšský prieliv.
Letecké eso
V Británii sa Otto Smik pripojil ku Kráľovskému letectvu (RAF). Výcvik ukončil až v roku 1943 a to s najnižšou dôstojníckou hodnosťou Flying Officier. Do prvých akcií bol Smik nasadený v marci. V službách RAF lietal na svetovoznámych Spitfireoch a jeho hlavnou úlohou bola ochrana a sprievod bombardérov útočiacich na pozemné ciele v západnej Európe. Otto Smik sa stal v roku 1943 najúspešnejším československým stíhacím pilotom, v októbri získal od velenia RAF aj vyznamenanie v podobe Zaslúženého leteckého kríža D.F.C..
Významnú úlohu zohral Otto Smik aj pri najznámejšej operácii druhej svetovej vojny. Stíhači RAF mali pri vylodení v Normandii za úlohu obraňovať pláže na ktorých invázia prebehla a útočiť na nemecké línie a zásobovacie trasy vo vnútrozemí. V júli 1944 bola Smikova letka prevelená späť do Británie, kde mala zachytávať strely V-1, ktorými nacisti na dlhé vzdialenosti ostreľovali najmä Londýn. Smik sa stal známym aj v očiach britskej verejnosti po tom, ako sa po troch zostreloch striel V-1 za jediný deň ocitol v miestnej tlači.
Zostrelený
3. septembra 1944 sa Otto Smik zúčastnil operácie Ramrod. Tá spočívala v nálete asi stovky britských bombardérov Halifax na letisko Soesterberg v Holandsku. Otto Smik spolu so svojou jednotkou pri návrate z akcie zaútočili aj na zamaskované nemecké bombardéry Junkers Ju 88 na letisku Gilze Rijen. Pri útoku bol Smik zostrelený protileteckou obranou. Podarilo sa mu však núdzovo pristáť a s pomocou miestnych obyvateľov uniknúť pred nacistickými prenasledovateľmi.
Smrť a uznanie
Otto Smik sa nakoniec so šťastím dostal späť do Británie. Bol povýšený na hodnosť Squadron Leader a stal sa, ako tretí československý letec v poradí, veliteľom britskej 127. stíhacej perute. Ako veliteľ však v letectve pôsobil len niekoľko dní. 28. novembra bol pri útoku na železničné nádražie v holandskom Zwolle zasiahnutý nemeckým protilietadlovým delom. Pri pokuse o pristátie, vtedy len 22-ročný Otto Smik, havaroval a umrel.
Telo Otta Smika identifikovali až o mnoho rokov neskôr. Jeho pozostatky najskôr putovali do belgického Gentu, kde boli v roku 1994 exhumované, a potom s náležitými poctami, pochované v Bratislave na cintoríne Slávičie údolie. Otto Smik získal in memorian hodnosť generálmajora vzdušných síl SR.
Počas operácií v druhej svetovej vojne zaznamenal 11 potvrdených zostrelov, 2 pravdepodobné zostrely, 3 poškodené lietadlá, 3 zostrely striel V-1 a množstvo zásahov pozemných cieľov. S týmto sumárom bol Smik najúspešnejším slovenským stíhačom na strane spojencov a za menami ako Karel Kuttelwascher či Josef František aj jeden z najúspešnejších v rámci československého letectva. Najviac zostrelov zo všetkých Slovákov však dosiahol Ján Režňák bojujúci na strane Slovenského štátu.
teraz.sk, valka.cz, zpravy.aktualne.cz
Nahlásiť chybu v článku