Mnohí z nás si lásku idealizujú. Vidíme ju ako nejaký vznešený všeliek na všetky problémy sveta. Či už filmy, knihy, piesne, naše príbehy zo života, celá história oslavuje lásku ako konečný životný cieľ, dokonalé riešenie na všetku našu bolesť. Práve preto, že si lásku idealizujeme, ju aj preceňujeme. Na to však doplácajú aj naše vzťahy.

Skupinu Beatles zbožňujem, a preto sa len nerada púšťam do „hejtovania“ konkrétne ich piesne, no ak ste aj vy presvedčení, že „All You Need is Love“, tak pravdepodobne zabúdate na ostatné základné hodnoty ako je úcta, pokora a záväzok voči ľuďom, na ktorých nám záleží. Že je kruté povedať to takto na rovinu?

Skúste si spomenúť, ako sa správate, keď ste čerstvo zamilovaní. Pohltí nás vášeň a veľa emócií. Sme si síce vedomí, že existuje aj okolitý svet, no kašleme naň. Sme predsa zamilovaní. Medzi nami dievčatami sa hovorí, že kamoška je vždy na prvom mieste a až potom nasleduje partner. Prosím vás. Keby ste vedeli koľko veľa žien okolo mňa dá vždy, opakujem, vždy prednosť frajerom, priateľom, či manželom. Niekedy dokonca na čele so mnou! Čo si však len málokedy uvedomujeme, je, že úspešnosť našich vzťahov záleží práve na tých spomínaných hlbších hodnotách.

Problém s akýmsi idealizovaním lásky je ten, že nás núti mať nerealistické očakávania. Máme na hlavách ružové okuliare a čakáme, že tento muž je „pán Božský“. Je čas postaviť sa týmto trom tvrdým a krutým pravdám o láske. Berte to ako intervenciu, ďakovať budete neskôr.

Súdržnosť je rovnako dôležitá ako láska

To, že ste sa do niekoho po uši zamilovali, neznamená, že je to beh na dlhú trať. Je dosť možné a pravdepodobné, že sa nebude jednať o toho správneho partnera na dlhý čas. Láska je emocionálny proces. Kompatibilita, a teda súdržnosť, je proces logický. Ako teda vieme, že sa jedná len o prvotnú zamilovanosť? No, priznajme si to. Občas sa zamilujeme do niekoho, kto sa k nám nechová pekne, cítime sa kvôli nemu zle samé zo seba, kto neprejavuje rovnaký rešpekt, kto nás stiahne zo sebou na dno, kto má iné ciele, kto verí v niečo iné a do niekoho, kto nás proste nerobí šťastnými. Znie to možno paradoxne, no je to tak.

Mnoho a dokonca väčšina zlých vzťahov je uzavretých na základe emócií. Obaja majú vtedy pocit, že preskočila stará známa „iskra“, a teda idú do toho. Potom, keď sa blíži rozchod, čudujú sa, kde sa to vlastne všetko pokazilo. Pravdou však je, že sa to pokazilo ešte skôr, ako to vôbec začalo. Pri hľadaní partnera musíme používať nielen srdce, ale aj mozog. Okrem toho, že sa nám pri pohľade na pána čarovného zastaví srdce, musíme sa pozerať aj na to, ako sa správa k ostatným ľuďom, aký v skutočnosti je, aké má ciele a ambície. Pretože nie je nič horšie, ako sa zamilovať do niekoho, kto o to buď nestojí, alebo do niekoho, s kým jednoducho neladíte.

Láska nevyrieši problémy vo vašom vzťahu

Mala som kedysi dávno priateľa, ktorý nebol zo Slovenska. Delilo nás od seba 1500 kilometrov a navyše moja rodina si ho veľmi neobľúbila, no na druhej strane ani ja som nebola v ich rodine varená pečená. S odstupom času si myslím, že ani rodičia neverili tomu, že to vyjde, a teda bolo zrejme zbytočné tváriť sa inak. Čo je ale podstatou, láska ten vzťah nezachránila, pretože láska jednoducho nestačí. Hádky boli a vyriešili sa na akej-takej úrovni, no tie problémy tu stále boli. Stále dookola to isté. Napriek tomu sme to zvládli ťahať tri roky. Veľké ponaučenie pre mňa je, že láska je skvelá a je skvelé, keď v tom vzťahu je. Vďaka nej sa problémy riešia jednoduchšie, no nevyriešia sa len preto, že existuje láska. Ste to vy, vy dvaja, ktorí si musíte všetko vyriešiť medzi sebou. Láska to za vás nikdy neurobí.

Láska neznamená, že sa vždy musíte obetovať

Jedným z hlavných znakov zamilovanosti je to, že nemyslíte len na svoje potreby. Pomáhate a staráte sa o osobu, ktorú milujete a snažíte sa naplniť jej potreby. Prehnané sebaobetovanie však nie je dobré. A stojí to vlastne za to?

V láskyplných vzťahoch je normálne, že občas vyhoviete tomu druhému a dáte prednosť jeho túžbam. Je to normálne, zdravé a je to niečo, čo buduje váš vzťah a robí ho silným. Ak však prekročíte pomyselnú hranicu a obetujete svoju sebaúctu, dôstojnosť, ambície, životné ciele, sny a dokonca aj svoje telo, potom je táto „láska“ problémom. Vzťah má dopĺňať našu identitu a individualitu. Vďaka láske máme mať pocit kompletnosti. Nikdy a za žiadnych okolností by ste nemali tolerovať neúctivé správanie. To nie je láska. Je to len zneužívanie vašej dobroty a ochoty urobiť pre toho druhého naozaj všetko. Často sú naše ružové okuliare také veľké a nepriestrelné, že si toto všetko nedokážeme uvedomiť. Našťastie tu ale máme priateľov a rodinu, ktorých by sme práve vtedy mali vypočuť.

Váš priateľ/priateľka by mali byť ľudia, ktorí sú zároveň vašimi najlepšími priateľmi. Je vedecky dokázané, že takýto vzťah je pevný ako skala a väčšinou aj vydrží naveky. Vezmite si to takto, keby sa k vám váš najlepší priateľ správal arogantne a hrubo, bol by to stále váš najlepší priateľ? Pochybujem. Počas života ste určite poznali mnoho ľudí a zažili mnoho dobrých, aj horších vzťahov. Zamilovať sa môžete keď ste mladí, no aj keď ste starší. Láska nie je ojedinelá a ani zvláštna. Vaša sebaúcta a dôstojnosť je. Láska je dar a prekrásna skúsenosť. Či už sa jedná o lásku materinskú, medzi mužom a ženou, ženou a ženou, mužom a mužom… Na tom nezáleží. Nikdy však nemôžeme kvôli láske obetovať svoju identitu a v prvom rade musíme byť schopní milovať seba, a až potom niekoho iného. A nezabúdajte, že „All You Need is Love“.

psych (Lucia M.), brightside.me