Snami sa zaoberal aj svetoznámy psychoanalytik Sigmund Freud, ktorý ich pokladal za kráľovskú cestu do podvedomia a k podvedomým aktivitám mozgu. Jedným z diel, v ktorých o snoch pojednáva, pochádza z roku 1900 a jeho názov je The Interpretation of Dreams, v preklade Interpretácia snov. Anaïs Nin sa zas v roku 1940 vyjadrila, že bez snov by bol svet ťažký a temný.

V minulosti ľudia verili, že naše sny sú plné vodítok, ktoré nám ukazujú útržky z budúcnosti. To povedal Alain de Botton dieťaťu, ktoré sa o snoch chcelo dozvedieť niečo viac. Čo presne ale vlastne sny sú a prečo ich snívame? Moderná psychológia sa pokúša ponúknuť nám istý kreatívny náhľad na tému denného snenia a jednou z najvýznamnejších štúdií je tá, ktorú ponúkla Rosalind Cartwrightová. Skúmala v nej, ako snívanie a REM fáza spánku ovplyvňujú naše negatívne emócie. Avšak od čias Freuda sa štúdium snov hýbe vpred len malými krokmi.

Jedným z odvážlivcov, ktorí prispeli k rozšíreniu poznatkov o snení je David K. Randall so svojim dielom z roku 2012, a to Dreamland: Adventures in the Strange Science of Sleep. Randall sa venoval skúmaniu toho, čo sa deje počas spánku a ako to ovplyvňuje každý jeden moment, keď sme v bdelom stave. Okrem toho napísal fascinujúce dielo o spánku a teenagerskom mozgu.

Freud ako jeden z prvých prišiel s teóriou, že v snoch sú zakódované naše podvedomé túžby a obavy, často sexuálnej povahy. Táto teória bola v priebehu 20. storočia intenzívne skúmaná a často odmietaná, avšak vedci neprišli so žiadnou inou alternatívnou teóriou. Až kým sa na scéne neobjavil psychológ a profesor Calvin Hall, ktorý sa v roku 1950 rozhodol zostaviť katalóg snov dúfajúc, že sa mu podarí vrhnúť aspoň trochu svetla na túto temnú a neobjasnenú oblasť.

K Hallovým empirickým zisteniam, ktoré boli v zásade protichodné k tým Freudovým sa vyjadril Randall. Kým Hall v roku 1985 zomrel, podarilo sa mu zapísať viac než 50-tisíc snov od ľudí rôzneho veku a národností. Z týchto snov vytvoril databázu s kódovacím systémom, v ktorom každý sen ako by tvoril krátky príbeh. Okrem iného si zaznamenával aj počet postáv v snoch, ich rod, akékoľvek dialógy a aj to, či veci, ktoré sa v snoch odohrali boli viac príjemné alebo desivé. Zapisoval si tiež poznámky o snívajúcich, ako napríklad ich vek, rod a miesto, kde osoba žila.

Takýmto spôsobom Hall predstavil svetu interpretáciu snov. Skúmal napríklad, čo najčastejšie znamená, ak sa niekomu sníva o práci. Bol vtedy snívajúci šťastný? Alebo nahnevaný? Blížili sa sny k realite alebo sa v nich diali zvláštne veci? Ak boli v snoch prvky, ktoré sa dali predvídať, potom bolo možné vytvoriť vzorec.

Hallov záver oponoval tomu Freudovmu. Kým Freud tvrdil, že sny sú plné skrytých symbolov, Hall trval na tom, že obsahy snov sú pomerne jasné a jednoducho predvídateľné. Podľa Halla boli deje konzistentné a ak boli známe postavy, dokázal s prekvapivou presnosťou predpovedať, čo sa bude diať. Napríklad, ak sa v sne objavila postava, ktorú snívajúci v skutočnom živote nepoznal, takmer vždy bola v sne agresívna. Dospelí väčšinou snívajú o ľuďoch, ktorých poznajú pritom tri zo štyroch postáv v mužských snoch sú iní muži, kým v snoch žien sa vyskytujú muži aj ženy rovnako často. Deti najčastejšie snívali o zvieratách. Čo sa miesta týka, najčastejšie sa deje snov odohrávajú doma, alebo na pracovisku a pokiaľ v sne postava niekam ide, cestuje autom alebo ide pešo. Neprekvapivo, študenti častejšie snívajú o sexe, než jedinci v strednom veku.

Inými slovami, snenie má ďaleko od divokého túlania sa mysle v sureálnych rozprávkových krajinách, skôr sú skúmaním našich svetských starostí a od reality sa odkláňajú len mierne. A napriek týmto zisteniam, teórie sa v mnohom stále nezhodujú. Profesor Ernest Hartmann skúmal obsah snov a ich funkciu. Hartmann vníma sny ako istý druh nočnej terapie. V snoch rozum zhromažďuje všetko, čo je pre nás nové, alebo nám spôsobuje starosti a prepojí to s niečím, čo náš mozog už pozná, čím sa nové informácie stávajú menej ohrozujúce.

Hartmann podporuje svoju teóriu tvrdením, že po prežití traumatickej udalosti sa nám zväčša táto udalosť vracia v snoch niekoľko nocí po sebe nezmenená a desivo živá a presná. U niektorých ľudí je tento sen ako kapela, ktorá dokáže hrať len jednu pieseň a hrá stále dookola. Väčšina ľudí má funkčný emocionálny systém, ktorý zabezpečuje, že traumatická udalosť je spracovaná a presunutá do tej časti vedomia, kde už nie je ohrozujúca. Avšak u ľudí, u ktorých tento systém spracovania traumy zlyhal sa môžu objavovať opakujúce sa nočné mory, ktoré sú jedným z príznakov posttraumatickej stresovej poruchy.

Napriek tomu, že to znie desivo, nezabúdajme, že sny majú aj inú funkciu. Pomáhajú nám spracovať a vyrovnať sa s negatívnymi emóciami. A keď už nič iné nezaberá, ešte stále je tu možnosť natrénovať si schopnosť kontrolovať sny.

Pozri aj: PSYCHOLÓGOVIA ODHALILI 9 NAJČASTEJŠÍCH SNOV, KTORÉ ĽUDIA SNÍVAJÚ A AJ TO, ČO ZNAMENAJÚ

psych.sk (Petra Sušaninová) brainpickings.org