Občas podľahne zrakovým ilúziám a zdá sa nám, že rovné čiary sú zakrivené a naopak, inokedy zas predmety zmiznú úplne alebo sa nám zdá, že vidíme predmety, ktoré tam v skutočnosti ani nie sú. Táto ilúzia však neoklame len vaše oči. Zajačia ilúzia vás prinúti myslieť si, že ste už niečo videli, aj keď to tak nebolo. Ako je to možné?
V tomto roku spoločnosť Caltech publikovala štúdiu, v ktorej popísala zvláštny vzťah medzi tým, čo človek vidí a čo počuje. Prišli na to, že mozog je možné oklamať dvoma ilúziami a pomenovali ich zajačia ilúzia a neviditeľný zajac.
Prvá z ilúzií, zajačia ilúzia, funguje na tomto princípe: v istom bode na obrazovke blikne svetelný bod a ozve sa pípnutie. O 58 milisekúnd neskôr sa opäť ozve pípnutie, avšak bez sprievodu svetelného bodu. O ďalších 58 milisekúnd sa opäť ozve pípnutie a druhýkrát zasvieti aj svetelný bod, avšak o niečo viac vpravo, ako zasvietil pôvodne.
Princíp neviditeľného králika je podobný, len s menšími obmenami. Všetko začína svetelným bodom a pípnutím, podobne ako v prvom prípade. Potom sa opäť objaví svetelný bod mierne vychýlený vpravo, avšak bez pípnutia. Potom sa opäť objaví svetelný bod, opäť posunutý viac vpravo a ozve sa pípnutie.
Výsledky týchto experimentov ukázali, že mozog si podnety trochu prispôsobil a zabezpečil, aby to, čo ľudia videli, ladilo s tým, čo počuli. To znamená, že v prvom prípade videli tri svetelné body a v druhom len dva, teda presný opak toho, čo sa v skutočnosti stalo. Mozog teda vnímal svetelný bod vždy, keď sa ozvalo pípnutie, a to aj vtedy, keď sa na monitore v skutočnosti žiaden svetelný bod neobjavil.
Znamená to, že mozog je dobrý v predpovedaní toho, čo sa stane na základe vnímania a analyzovania udalostí, ktoré sa už odohrali. Dokáže však situáciu analyzovať aj z opačného hľadiska a robiť opak predikcie, teda akúsi postdikciu.
V prípade zajačej ilúzie mozog predpokladá, že druhý svetelný bod jednoducho len nezaregistroval a svojvoľne ho do obrazu doplní. Navyše, pri tak krátkom časovom intervale, aký bol pri zajačej ilúzii poskytnutý, mozog nemal čas situáciu píliš rozoberať a urobil za nás rozhodnutie, ktoré mu prišlo najlogickejšie.
Aj tieto ilúzie sú dôkazom toho, že by sme nemali veriť všetkému, čo vidíme, ale ani všetkému, čo si myslíme. Mozog sa s nami totiž (ne)pekne zahráva.
curiosity
Nahlásiť chybu v článku