Z akéhosi dôvodu máme myslenie nastavené tak, že si automaticky myslíme, že iní ľudia zmýšľajú podobne, ako my. Možno práve to je dôvodom toho, že ak je niekto iný, má iné záľuby a názory, nedokážeme mu porozumieť a často takých ľudí súdime bez toho, aby sme o nich vedeli niečo viac. Aj keď sme všetci ľudia, každý jeden z nás je jedinečný.

Efekt falošného konsenzu popisuje jav, v rámci ktorého jedinec predpokladá, že jeho hodnoty, preferencie, názory a zvyky sú normálne a typické aj pre všetkých ostatných ľudí. V skutočnosti však takáto zhoda medzi ľuďmi neexistuje, ide teda o falošný dojem, čiže falošný konsenzus. Ten sa môže týkať nielen jedinca, ale celej skupiny ľudí.

Na čo je vôbec falošný konsenzus dobrý? V prvom rade nám pomáha udržať si zdravé sebavedomie. Človek je tvor spoločenský a má prirodzenú túžbu po istej konformite. Túži do istej miery zapadnúť do sociálneho prostredia, v ktorom žije. Ak sme členmi sociálnej skupiny, pomerne zriedkavo sa stretávame s ľuďmi, ktorých názory by odporovali našim. Preto nadobúdame dojem, že všetci zmýšľajú rovnako, ako my. V prípade, ak je jedinec konfrontovaný dôkazmi, že nie všetci majú rovnaké názory, ako on, má sklony tých s inými názormi považovať akýmsi spôsobom za vadných či zlých.

Efekt falošného konsenzu sa pokúšal ešte v roku 1977 dokázať svojimi výskumami a štúdiami profesor sociálnej psychológie, Lee Ross. Sústredil si najmä na rozhodovanie a predsudky, ktoré vedú k tomu, že nesprávne interpretujeme správanie iných ľudí. Práve to je bariérou, ktorá bráni pokojnému riešeniu nezhôd a problémov.

V jednej zo štúdií Ross účastníkov požiadal, aby si prečítali príbeh, v ktorého deji sa objavil konflikt. Následne mali povedať, akými dvoma alternatívnymi spôsobmi by v danej situácii reagovali. Ross sa ich potom pýtal tri otázky:

1. Akú možnosť by si podľa vás zvolili iní ľudia?

2. Ktorú z možností by ste preferovali vy?

3. Akými atribútmi by ste charakterizovali osobu, ktorá sa s vami nezhodla?

Výsledky Rossovho výskumu dokázali, že väčšina ľudí si myslí, že iní by reagovali v danej situácii rovnako, ako oni. Okrem toho, keď mali za úlohu pripísať osobe, ktorá mala iný názor ako oni, nejaké vlastnosti, väčšinou sa uchyľovali k negatívnym a pomerne extrémnym predpovediam.

Aj keď je dobré niekam patriť, najbližšie, ak niekto nebude zdieľať vaše názory, spomeňte si na efekt falošného konsenzu. Nemusíme byť predsa všetci rovnakí.

Pozri aj :Sú ľudia skutočne racionálnejší ako šimpanzy? Podľa tohto bizarného experimentu nie vždy

wikipedia, explorable