Vedecké tvrdenie týkajúce sa toho, že človek využíva len 10% kapacity svojho mozgu, chápu mnohí ľudia zle. Tento fakt totiž nehovorí, že využívame len 10% jeho celkového objemu, pričom zvyšných 90% je úplne nečinných. Práve naopak, človek samozrejme využíva každú jednu jeho časť, no nie na jej maximum. Ak však chcete, aby váš mozog dosiahol svoju najvyššiu možnú výkonnosť, skúste sa riadiť týmito piatimi radami, vďaka ktorým dostanete „druhý dych“.

#1: Pohyb predlžuje životnosť vášho mozgu

Je dokázané, že akákoľvek fyzická aktivita stimuluje dlhodobú pamäť, logické myslenie, sústredenosť a schopnosť riešiť stanovené úlohy. Pohyb teda pokojne môžeme označiť za zdroj energie pre celý náš kognitívny systém, a to v akomkoľvek veku.

Jediné, čo musíme spraviť, je vstať a začať sa hýbať. Nemusíte sa hneď nútiť do extrémnych športových výkonov. Na začiatok vám úplne postačí pomalá, aspoň 20 minútová prechádzka – samozrejme, ideálne na čerstvom vzduchu, ak to nie je možné, aspoň na bežeckom páse.

#2: Pozorne sledujte svoj psychický stav

Je tiež dôležité, aby ste neustále pozorne sledovali svoje pocity, nálady a svoj celkový duševný stav. Aj v tom najsilnejšom organizme dokáže totiž dlhodobý stres narobiť poriadne škody. V prípade, že nie je zastavený včas, dokáže ublížiť nielen vášmu fyzickému, ale rovnako aj psychickému zdraviu. Dôsledkom potom môžu byť záchvaty paniky, nekontrolovaný hnev, či celková apatia, ktorá môže prerásť až do depresie.

#3: Štruktúra našich mozgov je odlišná

Rôzne mozgové nervové prepojenia sú úplne odlišné dokonca aj pri jednovaječných dvojčatách. Štruktúra mozgu každého človeka je odlišná a jedinečná. Práve to je dôvodom, prečo je nieto skvelý v oblasti analytického myslenia, zatiaľ čo niekto iný vyniká svojou kreativitou.

Takmer všetko sa však dá naučiť a aj v mozgu je možné vytvoriť nové neurálne spojenia, ktoré ho do istej miery môžu „preprogramovať“. Uvedomte si to vždy, keď máte pocit, že sa niečo nikdy nenaučíte – ste schopní naučiť sa takmer čokoľvek, len vám to môže trvať dlhšie, ako niekomu inému.

#4: Zvýšte svoju sústredenosť na maximum

Vedci zaoberajúci sa ľudským mozgom tvrdia, že na našu sústredenosť majú najväčší vplyv predovšetkým 4 faktory. Ak ich dokážete ovplyvniť, vaša schopnosť sústrediť sa môže závratne narásť. Sú nimi:

Emócie. Keď mozog zachytí emocionálne zafarbenú udalosť, začne produkovať dopamín. Ten okamžite aktivuje pamäť a vyšle jej signál: „Pamätaj si to“! Počas práce na nejakej úlohe v sebe preto skúste vyvolať nejaké emócie – napríklad myslite na dovolenku, či na zaslúžený oddych, ktorý vás čaká. Pomôcť vám môže napríklad aj vaša obľúbená hudba.

Význam. Náš mozog je navrhnutý tak, aby si pamätal vždy len podstatu vecí, preto veľmi často zanedbáva detaily. Môžete to však využiť vo svoj prospech. Ak si napríklad musíte zapamätať priveľké množstvo informácií, nesústreďte sa na detaily. Snažte sa nájsť hlavné spoločné znaky a vzory a spojte si ich do jedného zmysluplného celku, od ktorého detaily odvodíte jednoduchšie.

Multitasking je mýtus. Človek sa jednoducho dokáže naplno sústrediť len na jedinú vec. Samozrejme, nehovoríme o činnostiach ako súbežná chôdza a telefonovanie, ale o činnostiach, ktoré si vyžadujú mentálny výkon. Nikdy sa teda nesnažte naplno sústrediť na viac ako jednu vec.

Prestávky. Ľudský mozog sa nedokáže naplno sústrediť dlhodobo, teda bez prestávky. Bohužiaľ, toto pravidlo veľmi často prehliadajú ľudia, ktorých práca si vyžaduje zvýšený mentálny výkon. Čas sústredenia sa je však u každého individuálny, odsledujte si preto ten svoj a po jeho „prečerpaní“ si vždy doprajte aspoň 5 minútovú pauzu.

#5: Mierny stres vám môže pomôcť

Patríte k ľuďom, ktorým sa pracuje najlepšie pod hrozbou blížiaceho sa deadline-u? Je to spôsobené tým, že hipokampus, ktorý používate pri učení sa alebo dokončovaní úloh na poslednú chvíľu, je posiaty receptormi, ktoré sú veľmi citlivé na stresové signály. Preto ak stres nie je prisilný, mozog dokáže fungovať lepšie, rýchlejšie a efektívnejšie, než kedykoľvek predtým.

Samozrejme je však potrebné dodať, že prospešným môže byť len mierny a krátkodobý stres. Chronický, naopak, môže spôsobiť nielen vážne zdravotné problémy, ale aj výrazný pokles schopnosti pracovať, či sústrediť sa.

Pozri aj: VIETE, AKO SI VO VAŠOM MOZGU DELIA ÚLOHY PRAVÁ A ĽAVÁ HEMISFÉRA? OTESTUJTE SI, KTORÁ DOMINUJE U VÁS

psych.sk (Henrieta Balázsová), themindsjournal