V zásade to problém nie je — aspoň nie pre ľudí okolo daného človeka. Aby to bolo jednoduchšie, volajme ho Janko. Janko je presvedčený, že je výnimočný a čaká na to, ako to svet objaví. Akonáhle to objaví, jeho život naberie grády a bude pánom sveta. Je to len otázka času. Ale to sa nikdy nestane. Pretože Janko výnimočný nie je. Tak, ako nie je výnimočný nikto z jeho okolia. Hoci si to mnohí z nich o sebe myslia.
Čím to je, že sme sa dostali do stavu, kedy sú mysle mladých ľudí takto nastavené? Naši dedovia a babky živorili, bojovali o každý kúsok chleba, vážili si jedlo. Môj dedo pravidelne mimo práce zbieral papier, len aby svojim deťom doprial niečo dobré pod zub. Naši starí rodičia preto hovorili našim rodičom, aby tvrdo pracovali, aby zvýšili životnú úroveň. Aby nemuseli zažívať to, čo prežívajú oni. Áno, na Slovensku sa dalo žiť, ale slová ako bieda a chudoba boli oveľa častejšie skloňované.
My totiž chceme presne to isté, čo naši rodičia. Až na jeden podstatný rozdiel. Kým naši rodičia to robili pre iných, my to chceme robiť pre seba. Tiež chceme prosperitu, no takým spôsobom, aby nás to aj napĺňalo.
Naša generácia je plná optimizmu. Všetci veríme, že práve my to dokážeme. Aj Janko. Janko má predstavu, že on sa narodil s niečím, čo iní nemajú a on to všetkým ukáže. Problém je, že pravdepodobne nie. A práve to, že sa mu to nedarí, ho doháňa k depresii a kríze. Duplom preto, že jeho rovesníci, ktorí sú v skutočnosti v úplne rovnakej pozícii ako on, sa na sociálnych sieťach prezentujú úplne inak. To je hlavný dôvod, prečo sa mnohí mladí všeobecne trápia a nie sú šťastní.
Všetci sme vlastne totiž, snáď sa neurazíš, obyčajní ľudia. Väčšina z nás pravdepodobne nikdy nebude robiť iba to, čo nás naozaj baví. Väčšina z nás sa po založení rodiny bude musieť zmieriť s tým, že v tej kancelárii ich to síce až tak nebaví, no treba nakŕmiť rodinu.
A hoci si predstavujeme život ako lúku, dvojitú dúhu, jednorožcov a tri slniečka, pravda je trošku inde. Život je tvrdý, prináša výzvy, trápenia a problémy budú jeho večnou súčasťou. A naša kariéra sa nepostaví sama z nášho pocitu výnimočnosti. Nepríde nikto, kto by tú výnimočnosť v tebe objavil a automaticky ťa dosadil na trón. Skvelá kariéra, tak ako kedysi, tak aj dnes vyžaduje pot, drinu a slzy — žiadne dúhy a jednorožce, ale milión problémov a komplikovaných ľudí okolo teba.
Prestaň sa vnímať ako niečo viac a uvedom si, že si len jeden zo stotisíc mladých ľudí, ktorí majú celý život pred sebou. Ak chceš byť naozaj výnimočný, chce to roky tvrdej driny. A práve týmto smerom by sa mali tvoje ambície a myslenie uberať.
StartItUp.sk
Nahlásiť chybu v článku