Chvalabohu, že nežijeme v dobe temna, v ktorej len málokto zomieral na starobu. Deti sa pre istotu plodili „do zálohy,“ pretože ich kosila smrť v podobe epidémií osýpok, kiahní či iných „chuťoviek“. Ak ste sa (prekvapivo) dožili dospelosti, ešte stále ste to nemali vyhraté. Stačilo, že ste sa len trošku začali zaujímať o okolitý svet a už vás obvinili z kacírstva. Cirkev mala neobmedzenú moc a bála sa znalostí viac než čert jej svätenej vody. No nemala „na muške“ len dobovú inteligenciu, liečiteľky či babice. Rôzne ochorenia vnímala hocijako, len nie tolerantne…

Samozrejme, že náboženská inštitúcia so sebou priniesla aj veľa dobrého. Napríklad také vzdelanie. No jej predstavitelia sa vedeli na svet pozerať iba cez malú kľúčovú dierku. Určite si mysleli, že robia dobre, keď na hraniciach upaľovali schizofrenikov, epileptikov či ostatných chudákov, ktorí mali tú smolu, že sa narodili v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

#1 Epilepsia

Toto neurologické ochorenie je sprevádzané záchvatmi, ktoré môžu mať rôznu intenzitu. Predpokladá sa, že v súčastnosti týmto ochorením trpí takmer 65 miliónov ľudí na svete. A to je dosť vysoké číslo. Našťastie dnešná veda už dokáže epileptikovi kvalitu života značne zlepšiť. V 15. storočí to však ľudia trpiaci touto chorobou rozhodne nemali jednoduché. V slávnej knihe Malleus Maleficarum (Hon na čarodejnice) sa píše:

„Neexistuje žiaden telesný neduh, ktorý by nemohli spôsobiť čarodejnice. Často sme spozorovali u ľudí, ktorých navštívila epilepsia alebo padajúca choroba, že zjedli vajíčka, ktoré boli pochované s mŕtvolami čarodejníc. Do jedla alebo do pitia im ich dali bosorky. Tieto vajíčka boli pochované spolu s mŕtvolami bosoriek, pričom sa s nimi vykonal ceremoniál, o ktorom nemôžeme hovoriť. “ 

Na druhej strane, mnoho odborníkov sa už vtedy prikláňalo k názoru, že ide o psychické ochorenie, najmä po ukrutnom procese so Salemskými bosorkami, počas ktorého zavraždili tisíce nevinných žien. U bežného ľudu však dlhodobo prevládal názor, že epilepsia je znakom pobosorovania a jediným účinným liekom je hranica.

#2 Psychické ochorenia

Tu môžeme vidieť istú zvrátenú logiku. Schizofrénia, či poruchy, ktoré majú za následok totálny rozvrat identity, sa nestretávajú s pochopením ani dnes, nie to v dobe temného stredoveku. Verilo sa, že človek trpiaci takýmto ochorením je posadnutý diablom. Preto prišiel na rad exorcismus, ktorý sa tešil veľkej obľube. Väčšinu však pochopiteľne nezaberal, a preto sa s „posadnutým“ vysporiadali po svojom. Uplatnilo sa trpné právo a potom šup šup na hranicu, s potešením, že ste sa vysporiadali s ďalším „neznabohom.“

Desivé však je, že dodnes sa v niektorých kútoch sveta stále verí, že psychické ochorenie je prejavom temných síl. Napríklad v Guayane je vysoké percento samovrážd aj kvôli tomuto chorému presvedčeniu. Keď človek trpiaci duševnou chorobou vie, že mu niet pomoci, radšej sa sám rozhodne siahnuť si na život…

#3 Otrava halucinogénnymi hubami

Poďme na to teoreticky. Ono keď zjeme niektorú z jedovatých húb, asi sa nebudeme tváriť ako Miss Ameriky. Poskrúca nás do čudesnej polohy, z úst nám bude vychádzať pena a bude na nás určite pekný pohľad. V stredoveku boli otravy celkom bežné. Veď na to, čo je telu škodlivé, sa neraz prichádzalo metódou pokusu a omylu. V tejto sympatickej dobe bola bežná otrava kyjaničkou purpurovou, hubou, ktorá napadala predovšetkým raž. A potom už len stačilo zjesť produkt z nakazeného obilia a o zábavu ste mali postarané. Samozrejme, že prejavy otravy vyhodnotila Cirkev trošku neštandardne. Prisilné kŕče, chrčanie, metanie a dávenie je predsa jasným dôkazom toho, že nie je všetko v súlade s kostolným poriadkom!

#4 Letargická encefalitída

Toto je ďalší z obrovských omylov, ktorý spôsobil zbytočnú smrť na hraniciach nespočetným množstvom fiktívnych bosoriek a čarodejníkov. Encefalitída vedie k vážnemu zápalu v mozgu, ktorý sa prejavuje vysokou horúčkou, bolesťou hlavy, dvojitým videním, fyzickými a psychickými ťažkosťami a letargiou. Tak to uvádza aj Národný inštitút neurologických ochorení a mozgovej mŕtvice.  Toto ochorenie môže viesť až ku kóme a telom pacienta môžu prechádzať rôzne kŕče, šklbavé pohyby, môže byť stuhnutý a môže dôjsť aj k zmenám v správaní. I keď u nás toto ochorenie nie je veľmi známe, v stredoveku to vraj bol celkom bežný jav.

Desivé na tom všetkom bolo to, ako predstavitelia cirkevnej (aj svetskej) moci boli ľahostajní voči utrpeniu ostatných. A to v niektorých ľuďoch ostalo až doteraz…

PS: Pozor na vajíčka! Možno nie sú z podstielkového chovu…

Pozri aj: Toto je 10 najšialenejších a najbizarnejších faktov o smrti a zomieraní z obdobia stredoveku

medicaldaily