Všade okolo nás sa kladie dôraz na dokonalosť. Už deti sa snažia nosiť značkové oblečenie, mať „in“ účes, a ak niekto náhodou nezapadá do toho, čo je považované za pekné, často musí bojovať so šikanou a odsudzovaním zo strany ostatných. Plastickí chirurgovia majú plné ruky práce, pretože vzory tvoria fotografie modelov a modeliek plné retuše. Aj kvôli tomu sa čím ďalej, tým viac sa rozmáha porucha zvaná Body dysmorphic disorder (BDD), alebo tzv. dysmorfofobická porucha.

Dysmorfofóbia je psychická porucha, pri ktorej jedinec je posadnutý presvedčením, že niektorý aspekt jeho výzoru je vážne zdeformovaný a neustále sa zaoberá tým, ako tento nedostatok napraviť, alebo odstrániť. Človek je o tejto predstave presvedčený, aj keď sa nemusí zakladať na pravde. Pokiaľ sa zakladá na pravde, a jedinec trpiaci BDD má nejakú deformitu, napríklad po nehode, venuje jej extrémne prehnanú pozornosť. V každom prípade, dotyčná osoba sa myšlienok na deformitu alebo deformity nedokáže zbaviť a venuje im niekoľko hodín denne. Ako ste si už možno všimli, BDD má niekoľko spoločných čŕt s mentálnou anorexiou.

Toto ochorenie postihuje takmer tri percentá populácie. Je možné, že toto percento je oveľa vyššie, avšak ľudia s BDD svoju poruchu veľmi často skrývajú pred okolím aj pred lekármi zo strachu z výsmechu a odsúdenia. Zaujímavosťou je, že napriek tomu, že anorexia a zvýšený záujem o vonkajší vzhľad je príznačný viac pre ženy, BDD trpia rovnako často muži aj ženy. Zvláštna forma BDD vyskytujúca sa takmer výnimočne u mužov, je bigorexia, teda pocit, že dotyčný nemá dostatok svalovej hmoty a neustále túži po väčších svaloch.

Jedinci so zafixovanou predstavou, že niečo na ich výzore nie je v poriadku, si často vytvárajú zvláštne rituály, počas ktorých neustále kontrolujú a porovnávajú svoj vzhľad s inými. Nie je výnimkou, že sa dokonca vyhýbajú sociálnemu kontaktu. Môže sa stať, že svoj domov neopustia aj celé týždne. Nanešťastie sa táto porucha veľmi často spája s úzkostnou poruchou, obsesívno- kompulzívnou poruchou, depresiami či dokonca samovražednými myšlienkami.

Najčastejšie sa dysmorfofobici zaoberajú vzhľadom svojho nosa, brucha, stehien, vlasov a pokožky. Niektorí trpia predstavou, že niekto iný neustále na ich chyby poukazuje a vysmieva sa z nich, napriek tomu, že sa to nedeje. Jedinci, ktorí trpia dysmorfofóbiou často vyhľadávajú pomoc dermatológov a plastických chirurgov, pričom výsledok ich duševný stav väčšinou nezlepší. Práve prehnané množstvo návštev kliník môže spôsobiť, že sa následkom množstva plastík skutočne vzhľad dotyčného poškodí.

Veľmi aktuálnym prípadom je Justin Jedlica, tzv. živý Ken, ktorý sa nedávno objavoval vo všetkých médiách. Podstúpil vyše 190 plastických operácií, aby svoj vzhľad čo najviac priblížil vzhľadu bábiky Kena. Jeho úsilie však vyšlo nazmar, pretože následkom operácií sa mu kompletne zdeformoval nos.

Ďalším príkladom je muž menom Dennis Avner s prezývkou Stalking Cat, ktorý sa v dôsledku extrémnej nespokojnosti so svojim telom snažil čo najviac priblížiť tigriemu vzhľadu. Mal potetovanú veľkú časť tela, nechal si obrúsiť zuby do špicatého tvaru, mal aplikované lícne implantáty a mal vsadené piercingy, do ktorých bolo možné vsadiť štetinky pripomínajúce mačacie fúzy. Nanešťastie sa mu jeho posadnutosť stala osudnou. Vo veku 54 rokov v roku 2012 spáchal samovraždu.

Zahliadli ste už niekedy na internete ľudského papagája? Ted Richards, alebo Ľudský papagáj, taktiež podstúpil mnohé extrémne modifikácie tela. Na rozdiel od vyššie spomínaného Dennisa sa však chcel čo najviac podobať na papagája. Neváhal nechať si tvár potetovať tak, aby vyzeral, že má farebné perie, má potetované aj očné bielka, množstvo piercingov a podkožných implantátov. Azda najväčším extrémom je však fakt, že Ted si nechal chirurgicky odstrániť uši, aby čo najviac pripomínal papagája. Papagáje predsa nemajú z vonku na hlave nič také smiešne ako sú uši. Hádajte, ktoré je Tedovo obľúbené zvieratko?

Keďže dnes už nie je ničím zvláštnym nájsť na každom rohu tetovací salón, alebo niekoho, kto vám ochotne pomôže s túžbou po piercingu, podobných ľudí nájdeme kvantum. Zásadným rozdielom je však dôvod, kvôli ktorému jedinci nechávajú do svojho tela takto vážne zasahovať. O tom, že telové modifikácie môžu mať aj pozitívne účinky existuje niekoľko výskumov, ak však má jedinec nutkanie nechať si odstrániť uši, či obrúsiť si zuby, jednoznačne vzniká priestor na pochybnosti o zdraviu prospešnej činnosti.

psych.sk (Petra Sušaninová)