Pretože veľká časť dnešnej spoločnosti si pod tým predstavuje vyjsť niekam von na pivo, na pohárik, na párty zabaviť sa. Najmä mladšie ročníky preferujú aspoň raz týždenne „vyraziť si“. Veď aký by to bol piatkový večer, keby jeho súčasťou nebolo veľa smiechu, zábavy, odviazanosti, zážitkov, a nejaké to promile. Nejeden z vás sa zrejme strasie pri predstave nasledujúceho rána, ktoré sprevádzajú bolesti hlavy, nevoľnosti a chuť preležať celý deň „s opicou“ v posteli. Viete si však predstaviť, že by poalkoholické stavy neskončili po jednom náročnom dni, ale následky by ostali do konca života? A to oveľa závažnejšie ako bolesť hlavy a nevoľnosť?

Wernicke-Korsakoff syndróm (v skratke WKS) postihuje väčšinou práve ľudí, ktorí sa dlhé roky nedokážu vzdať závislosti od alkoholu. Okrem iného sa tento syndróm spája aj s rakovinou a mentálnou anorexiou, častejšie je však spôsobený ťažkým alkoholizmom. Konkrétne, ak v tele chýba tiamín, teda vitamín B1. Porucha postihuje mozog a nervový systém. Príznačné sú dve štádiá (ide o dva spojené syndrómy), a to: Wernickeho encefalopatia a Korsakoffova psychóza. Obe boli popísané vedcami Carlom Wernickem a Sergeiom Korsakoffom medzi rokmi 1881 a 1897.

Wernickeho encefalopatia sa v prvom štádiu prejavuje tzv. nystagmami, teda zášklbmi a inými nezvyčajnými pohybmi očí. Sprevádza ju taktiež sťažená pohyblivosť, hlavne chôdza, jedinec je zmätený a pomalý. Zhoršujú sa reflexy a oslabuje sa schopnosť vnímať okolitý svet. Bez skorej liečby môže pacient upadnúť do kómy a následne zomrieť. Liečiť toto štádium ochorenia je možné okamžitým podávaním vysokých dávok vitamínu B1. Nanešťastie len približne dvadsať percent prípadov Wernickeho encefalopatie sa podarí identifikovať včas, pričom napriek včasnej diagnóze sedemdesiatpäť percent pacientov má trvalé následky.

Ak sa človek trpiaci Wernickeho encefalopatiou nezačne včas liečiť, prichádza druhé štádium, Korsakoffova psychóza, ktorej hlavnými znakmi sú apatia, dezorientácia a poruchy pamäti, hlavne krátkodobej. Toto štádium sa už liečiť nedá, je nezvratné a postihnutý jedinec vyžaduje neustálu starostlivosť až do konca života.

Medzi ďalšie príznaky, ktoré sprevádzajú WKS, patria úzkosť, nespavosť, dezorientácia, halucinácie, konfabulácie (spomienky, o ktorých si pacient myslí, že sú pravdivé, avšak nie sú), mentálna degenerácia atď. Veľká časť jedincov s touto poruchou, bohužiaľ, končí v ústavoch.

Jedným z bližšie popísaných prípadov WKS je prípad Lindy a jej brata, dlhoročného alkoholika, Dona Dysona. Linda sa o svojho brata stará už dva roky. Pred dvoma rokmi ho totiž objavila nehybného ležať na zemi v jeho byte. Nereagoval na svoje meno ani na žiadne iné podnety. Nanešťastie, pre Dona bolo už neskoro, pretože v dobe, keď ochorel, žil sám a Linda ho len príležitostne navštevovala. Hovorí, že musel ležať sám vo svojom byte najmenej päť dní, súdiac podľa počtu denných novín, ktoré sa mu nahromadili pred dverami. Napriek tomu, že následne strávil v nemocnici dva týždne, lekári mu už nedokázali pomôcť dostať sa do pôvodného zdravotného stavu.

Keďže Don nie je schopný postarať sa sám o seba, Linde s ním pravidelne pomáhajú zdravotné sestry. Je na tom tak zle, že mu musia pomáhať aj so základnou hygienou, ako napríklad s umývaním zubov, holením, a takisto mu treba pomôcť dostať sa do postele. Keďže nikam nechodí, napriek tomu, že Linda nevie, do akej miery Don vníma, či nevníma svoje okolie, sestričky pre neho predstavujú aspoň istú možnosť socializácie.

Donova pamäť je na tom taktiež veľmi zle. Má nejaké útržky spomienok, avšak má vážne poškodenú krátkodobú pamäť a dlhodobú stratil takmer úplne. Linda to popísala slovami: „Stratil sám seba.“ Jednoduché to jednoznačne nemá ani Linda. Bojí sa totiž brata nechať samého v rukách sestričiek alebo opatrovateľky dlhšie ako hodinu, maximálne dve, a všetku energiu a čas venuje opatrovaniu Dona.

Linda hovorí, že na jednej strane, keby sa o brata nestarala, cítila by vinu, napriek tomu, že si nikdy, ani ako deti, neboli blízki. Keby sa niečo stalo jej, tiež by chcela, aby sa o ňu postaral. Avšak na strane druhej vie, že je to Donova chyba, že nedokázal bojovať s alkoholizmom a svoj stav si zapríčinil sám. Ako už bolo spomenuté, väčšina ľudí neprežije Wernickeho encefalitídu, Linda je preto rada, že jej brat žije a zmierila sa s tým, že sa o neho bude starať, dokedy bude vládať.

Samozrejme, z jedného drinku Wernicke-Korsakoff syndróm mať určite nebudete. Uznajte však, že stále je lepšie urobiť si čaj, kávu, alebo si naliať džús, ako čokoľvek riskovať. Navyše, po džúse vás nebude na ďalší deň bolieť hlava.

psych.sk (Petra Sušaninová)