Bojíte sa pavúkov? Alebo musíte zaspávať pri svetle či v miestnosti so zavretými dverami? Možno sa vám po prečítaní týchto oveľa horších prípadov, najmä o psychických poruchách, uľaví. Na svete totiž existujú veľmi zriedkavé ochorenia. Aj keď nimi trpí len malé percento ľudskej populácie, dokážu vyrobiť problémy. Bohužiaľ, niekedy sú to tak vážne poruchy, že sa nedajú liečiť.

Vážne psychické poruchy

Capgrasov syndróm

Počuli ste už niekedy o Capgrasovom syndróme? Túto poruchu prvýkrát opísal francúzsky psychiater Joseph Capgras ako ilúziu rovnako vyzerajúcich osôb. Človek, ktorý trpí touto poruchou, žije v neustálom presvedčení, že jeho priatelia, manželka, manžel, alebo rodinní príslušníci boli niekým vymenení za identických dvojníkov. Jednoducho napísané, ak vás príde pozrieť na návštevu brat či sestra, začnete mať podozrenie, že s vami niekto hrá nejakú hru a vašich príbuzných vymenil za iných dvojníkov. Časom sa táto porucha môže dostať do štádia, v ktorom trpiaci človek nespoznáva sám seba. Začína byť paranoidný a mať pocit, že je mŕtvy.  V minulosti popisovali tento jav ako súčasť paranoidnej schizofrénie, postupne sa ale zistilo, že je často prítomný u pacientov trpiacich vážnymi poraneniami mozgu a demenciou.

Cotardov syndróm

Syndróm porušenia oblasti mozgu, Cotardov syndróm, alebo choroba chodiacej mŕtvoly patrí medzi špecifické psychické ochorenia. Pacienti postihnutí týmto problémom sa môžu liečiť rôznymi antidepresívami, antipsychotikami alebo stabilizátormi nálad. Čo však prežíva človek trpiaci Cotardovým syndrómom? Ak vás predstava chodiacich mŕtvol desí, môžete byť radi, že ním netrpíte. Pacienti postihnutí týmto problémom si totiž sami o sebe myslia, že sú mŕtvi, neexistujú, že im chýbajú niektoré orgány alebo stratili veľmi veľa krvi. Keď dôjde do najhoršieho štádia, pacienti sú presvedčení, že sú nesmrteľní. Myslia si, že sú imúnni voči prejdeniu autom či skoku z vysokej budovy. Tieto ilúzie nabádajú k veľmi nevyspytateľnému správaniu, pri ktorom celkom mizne pud sebazáchovy. Postihnutí zanedbávajú svoju osobnú hygienu, nereagujú na ľudí vo svojom okolí, popierajú existenciu častí svojho tela aj svoju vlastnú existenciu, rozprávajú o zápachu vlastného hnijúceho mäsa a opisujú chvíle svojej smrti. Najčastejšie sa táto porucha vyskytuje u osôb trpiacich maniodepresívnou poruchou a častými zmenami nálady.

Syndróm Alenky v krajine zázrakov

Príbeh malej Alenky, ktorá zažíva veľké dobrodružstvo v krajine zázrakov určite pozná každý z nás. Rovnako sa nazýva aj porucha, ktorou trpia prevažne deti. Syndróm spočíva v abnormálnom prietoku krvi v tých častiach mozgu, ktoré spracúvajú vizuálne vnímanie. Postihnutý, trpiaci týmto problémom, vníma veci okolo neho ako oveľa väčšie či menšie než v skutočnosti sú, pričom zrak má celkom v poriadku. Deti trpiace týmto syndrómom môžu mať strach vojsť do výťahu, pretože sa im bude zdať veľmi maličký. Naopak, môže sa stať, že budú mať panický strach zo zvierat, pretože sa im budú zdať príliš veľké. Vedeli by ste si predstaviť obyčajného motýľa, ktorý by bol väčší ako vy? Hoci tento syndróm nie je príliš rozprávkový, pozitívne je, že porucha môže časom ustúpiť sama.

Názory odborníkov na duševné ochorenia sa postupne menia. V súčasnosti však vzniká množstvo ďalších, oveľa závažnejších psychických porúch, ktoré sa zatiaľ nedajú liečiť. O týchto poruchách sa dočítate v ďalšom pokračovaní.

Clerambautov syndróm

Stalo sa vám niekedy v živote, že bol do vás niekto zaľúbený? Nie je na tom nič zvláštne, pokiaľ to nie je láska, ktorá presahuje všetky hranice. Clerambautov syndróm je porucha s bludmi, v ktorých sa postihnutý domnieva, že je do neho daná osoba zaľúbená. Často sa to týka ľudí s vyšším postavením alebo jednoducho všeobecne známych osobností. Zvyčajne sa táto porucha prejavuje najmä schizofréniou a inými psychickými poruchami. Počas tohto klamu sa pacient domnieva, že jeho tajný ctiteľ k nemu  prehlasuje náklonnosť často pomocou pohľadov, signálov alebo telepatie. Clerambaultov syndróm, tiež nazývaný aj Erotománia, bol pomenovaný podľa francúzskeho psychiatra Gaëtan Gatian de Clérambault. Jadrom príznakov tejto choroby je, že poškodený má obrovskú vieru, že daný objekt je do neho zaľúbený.

Tourettov syndróm

Medzi najzákladnejšie prejavy tohto syndrómu patria tiky. Buď sú pohyblivé alebo zvukové. Pri tomto psychickom ochorení ide o mrkanie, trhavé hýbanie hlavou, pokašliavanie, pískanie, vykrikovanie rôznych slov, niekedy aj vulgarizmov. Na tom všetkom by nebolo nič zvláštne. Tieto tiky sa však objavujú niekoľkokrát za deň. Rušia normálnu aktivitu a sú až príliš nápadné. Je to vrodené chronické ochorenie, ktoré nejde úplne vyliečiť. Základom liečby je včasná a správna diagnóza. Odhaliť príznaky sa dá už v detstve, pretože toto ochorenie najčastejšie postihuje deti už od 6-7 rokov.

Ochorenie nesie názov francúzskeho neurológa Georgesa Gilles de la Tourettea, ktorý v r. 1885 priniesol prvý ucelený popis choroby.

Syndróm vybuchujúcej hlavy

Počujete v hlave, pred tým, než zaspíte, nejaké zvláštne až otravné zvuky? Niekedy však tieto zvuky pripomínajú explódiu či príliš hlasný výstrel z pištole, a tým už nie sú až také znesiteľné. Tieto zvuky majú zvyčajne náhly nástup, a preto sa stávajú veľmi nepríjemnými pre trpiaceho. Aj napriek tomu, že vedci tvrdia, že táto choroba postihuje ženy nad 50 rokov, v súčasnosti sa zvyšuje trend tejto nezvyčajnej choroby aj u mladších ľudí. Dokonca výrazne ovplyvňuje ich bežný život.  Existuje však niekoľko teórií, ktoré sa diagnózu snažia objasniť. „Zrejme ide o poruchu časti mozgu, ktorá zodpovedá za prechod tela zo stavu bdelosti do spánku.

Ganserov syndróm

Už sa vám niekedy stalo, že ste zabudli, aký je deň? V dnešnej uponáhľanej dobe to nie je nič nezvyčajné. Ak však zabudnete na primitívne spôsoby bežného života, napr. akým spôsobom treba otvoriť dvere, ide o poruchu, ktorá sa nazýva Ganserov syndróm. Je to mrákotný stav, ktorý patrí medzi poruchy lucidity. Medzi príznaky patria značne nepravdivé, ale primerané odpovede na otázky, detinská reč a výpadky spomienok na základné životné udalosti. Môže sa jednoducho stať, že vaša myseľ prestane pracovať tak, ako myseľ normálneho človeka a vy sa začnete vo svojom živote jednoducho strácať. Pacienti v bežnom rozhovore ukazujú svoje neznalosti nezmyselnými odpoveďami. Túto chorobu popísal prvýkrát psychiater Sigbert Josef Maria Ganser v roku 1898.

Syndróm anarchistickej ruky

Určite všetci veľmi dobre poznáte chodiacu ruku – Vec z rodiny Adamsovcov, ktorá si takpovediac robí čo chce. Syndróm anarchistickej ruky má však horšie následky. Človek trpiaci týmto syndrómom sa musí mať pred svojím vlastným telom na pozore – jeho ruka si totiž doslova robí čo chce. Stačí úplne jednoduchý impulz, napríklad nejaká emócia, neobyčajný zvuk či situácia, ktorá spustí príslušné nervové spojenia, a ruka nezávisle od zvyšku tela „vyletí“ a vykoná neočakávaný a nekontrolovateľný pohyb. Môže sa stať to, že ruka z ničoho nič rozbije sklo alebo hodí po niekom nejaký predmet.

Ruka dokonca dokáže premiestňovať veci aj napriek tomu, že ste ich pred malou chvíľou niekde položili.  Najhoršie však na tejto chorobe je to, že neovládateľná ruka sa môže pokúsiť svojho majiteľa v spánku zabiť tým, že ho zadusí alebo ešte niečo horšie. Môže sa stať, že mu vypichne jeho oko.  Túto chorobu popísal nemecký neurológ Kurt Goldstein v roku 1908, a ani po viac než celom storočí stále neexistuje žiadny liek, iba prostriedky na stlmenie prejavov choroby.  Ruka jednoducho začne žiť svoj vlastný schizofrenický život s agresívnym správaním k okoliu alebo k samotnému človeku trpiacemu syndrómom anarchistickej ruky.

Gerstmannov syndróm

Viete, čo sú to prióny?  Prión je nebunková infekčná častica tvorená bielkovinami. Od baktérií a vírusov sa odlišujú napr. tým, že vydržia teplo 100 °C, chemikálie a mnoho dezinfekčných prostriedkov.  A práve táto častica spôsobuje  Gerstmannov-Sträusslerov-Scheinkerov syndróm.  Je to extrémne zriedkavé ochorenie, prvýkrát zaznamenané v roku 1928.  Vyskytuje sa s častosťou jedného ochorenia na 10 miliónov ľudí ročne. Vek chorých sa pohybuje medzi 35. a 50. rokom života. Ochorenie začína necharakteristickými ťažkosťami, ako napr. poruchami spánku. Čoraz viac sa okrem toho vyskytujú psychické symptómy, ako napr. bludné predstavy alebo halucinácie.

Napokon dochádza k strate pamäti, ako i k neuropsychologickým symptómom ako afázia, čiže neschopnosť hovoriť, alebo alexia, čiže neschopnosť čítať. Ochorenie potom rýchlo napreduje a vedie k rôznorodým symptómom ako sú ochrnutie, nekoordinovaný pohyb, epileptické záchvaty, trasenie ramien, nôh či hlavy. V záverečnom štádiu dokonca nemajú pacienti možnosť socializácie s okolím. Zomierajú po niekoľkých mesiacoch v stave meravosti. Prenos z človeka na človeka prebieha v rámci jednej rodiny pohlavnou dedičnosťou zmeneného dedičného materiálu (gén). Infekcia medzi ľuďmi, ktorí nie sú navzájom v príbuzenskom vzťahu, sa za prirodzených podmienok nevyskytuje.

Münchhausenov syndróm

Tento syndróm sa inak nazýva aj syndróm chronického klamára. Ako prvý ho popísal anglický chirurg Asher v roku 1951. Pomenoval ho podľa Karla Friedricha Hieronyma von Münchhausena, nemeckého schudobneného šľachtica a dobrodruha. Jeho neuveriteľné príbehy boli knižne spracované a dokonca v Čechách dostal meno Barón Prášil, ako ho aj my pod týmto menom poznáme. Stal sa patrónom všetkých klamárov, ktorí klamú proti svojmu potešeniu bez úmyslu niekomu uškodiť.

Hlavným črtou tohto syndrómu je schopnosť pacienta predstierať somatické ochorenie a byť kvôli nemu hospitalizovaný. Pacienti sú s príznakmi veľmi dobre oboznámení a vierohodne ich zahrajú, až oklamú i skúseného lekára. Pacienti sa často dožadujú operácie a uvádzajú, že predchádzajúca im „zachránila“ život.

Pacienti môžu predstierať depresie, poruchy orientácie a dokonca aj samovražedné pokusy. Klamú, že majú poruchy pamäte, halucinácie, a rôzne mentálne poruchy. Predstierajú  absurdné správanie, anorexiu, závislosť na návykových látkach. Keďže stav pacienta sa bežnou liečbou nelepší, niekedy vystrieda radu psychoaktívnych látok.

V súčasnosti už existuje mnoho liekov, ktoré sa snažia pomôcť, alebo aspoň utlmiť bolesti a prejavy, ktoré pacientovi spôsobujú ťažkosti. S pokročilou dobou sa spájajú aj rôzne moderné psychiatrické liečebne, ktoré sa snažia poskytnúť trpiacemu pohodlie a pocit, že ešte stále nemusí byť nič stratené.

psych (Anna Zábojníková)