Sebahodnotenie nie je nemenné a mení sa zo dňa na deň, ba niekedy aj z hodiny na hodinu. Od čoho záleží a kedy je naše sebahodnotenie zvyčajne najvyššie? Odpovede na otázky týkajúce sa sebahodnotenia hľadajú psychológovia už roky a zdá sa, že najnovšia štúdia má na niektoré z nich odpoveď.

V časopise Psychological Bulletin bol nedávno uverejnený článok týkajúci sa zaujímavej štúdie, v rámci ktorej sa psychológovia snažili zistiť, ako sa naše sebahodnotenie mení v priebehu života. Ukázalo sa, že sebahodnotenie stúpa vo veku od 4 do 11 rokov a do veku 15 rokov ostáva pomerne stabilné. Potom začne opäť stúpať a stúpanie pokračuje až do veku 30 rokov. Stúpa síce aj potom, a to až do veku 60 rokov, avšak už o čosi pomalšie.

Po 60-tke môže dôjsť k obratu, aj keď u väčšiny ľudí začne sebahodnotenie mierne klesať a zvyčajne klesá až do veku blížiaceho  sa k 90-tke. Znamená to teda, že najradšej sa máme vo veku približne 60 rokov, čo však mnohých prekvpauje.

Tieto závery vznikli na základe rozsiahlej metaanalýzy, do ktorej boli zahrnuté obrovské množstvá výskumov, ktoré boli v priebehu rokov vykonané. Napokon bolo do výskumu zvolených 175 vedeckých článkov a 15 dizertačných prác.

Do spomínaných longitudinálnych štúdií bolo zapojených celkovo až 164 868 účastníkov, pričom ich sebahodnotenie bolo merané a hodnotené najmenej dvakrát po dobu šiestich mesiacov. Do výskumov boli zapojení ľudia oboch pohlaví, rôznej etnicity a ich vek sa pohyboval od 4 do 94 rokov.

Samozrejme, výskumníci zvážili aj množstvo prekážok. Napríklad, je náročné porovnávať sebahodnotenie človeka, ktorý prežil vojnové útrapy a niekoho, kto vojnu na vlastnej koži nikdy nezažil. Okrem toho, merať sebahodnotenie u 4-ročných detí taktiež nie je jednoduchou záležitosťou.

Na utváranie sebahodnotenia má vplyv obrovské množstvo faktorov, pričom každý z nich môže mať v procese rôznu váhu. Zdá sa však, že výsledky sa vzhľadom na spomínané faktory nijak výrazne nemenili. Ukázalo sa, že u detí narastá sebahodnotenie preto, lebo vo veku od 4 do 11 rokov sa učia autonómii a naberajú vedomosti o tom, ako komunikovať s okolitým svetom a ovplyvňovať ho vo svoj prospech.

Aj keď je obdobie adolescencie chaotické a môže spôsobiť nemalé útrapy, výsledky preukázali, že v tomto období je sebahodnotenie relatívne stabilné a vo vzorke nedochádzalo k jeho prudkému poklesu. Odborníci zároveň poukázali na fakt, že so stúpajúcim vekom dochádza k poklesu sebahodnotenia, čo môže viesť ku vzniku stresu, dokonca až depresívnych symptómov.

Nech už sú však výsledky výskumov akékoľvek, sebahodnotenie je vždy subjektívne a nemusí sa riadiť žiadnymi vzorcami. Vždy je priestor na zmenu k lepšiemu.

Pozri aj: Máme sa od nich čo učiť. Toto je 7 konceptov, vďaka ktorým sa považujú škandinávske národy za tie najšťastnejšie na svete

iflscience