Možno si spomeniete na niečo príjemné, napríklad ako ste dostali svoj prvý bicykel, alebo na niektorú z vašich prvých narodeninových osláv, či babkine koláčiky. A možno prvá spomienka až taká príjemná nebude. Možno bude o tom, ako ste si pri prvej jazde na trojkolke rozbili koleno.
Nech už je však vaša spomienka príjemná alebo nie, má na vás väčší vplyv, ako by ste si možno mysleli. V časových údajoch sa štúdie líšia, niektorí odborníci tvrdia, že naša najranejšia spomienka pochádza z obdobia 6 rokov, iní si však myslia, že ľudia si dokážu spomenúť aj na niektoré momenty z čias, keď mali ešte len 3 roky. Obdobie z detstva, z ktorého nám neostali žiadne spomienky, sa nazýva infantilná amnézia.
Od čoho závisí, aká bude naša prvá spomienka a ako nás dokáže ovplyvniť?
Prvá spomienka do značnej miery závisí od kultúry a prostredia, v ktorom jedinec vyrastá. Napríklad, ak by ste vyrastali v takej Kanade, zrejme by ste si spomenuli na to, ako ste sa hrali s autíčkom či s bábikou, keďže ide o individualistickú krajinu. Ak by ste však vyrastali v ázijskej krajine, pravdepodobne by ste si spomenuli na hru s ostatnými deťmi, pretože ide o kolektivistickú krajinu.
Do dnešného dňa vedcom nie je celkom jasné, prečo si niektoré veci z detstva pamätáme, na iné zas celkom zabudneme. Isté však je, že si zapamätáme to, čo nás významne ovplyvnilo a malo silný emocionálny náboj, či už pozitívny alebo negatívny. Niektoré štúdie tvrdia, že naša najranejšia spomienka nie je zapamätaná náhodne, ale ide o aspekt života, ktorý by sme si chceli uchovať. Napríklad obchodník si môže spomenúť na svoj prvý prejav pred triedou, keď sa snažil prezentovať svoju prácu spolužiakom. Veterinár si zas napríklad spomenie, ako sa v detstve rád hral so svojím psom či so zvieratami na farme.
Najranejšie spomienky nie sú náhodné, stávajú sa súčasťou toho, kým sme a ovplyvňujú našu cestu životom, stávajú sa súčasťou našej identity. Nie sú však len odrazom kultúry, ukazujú nám aj to, aké sme mali detstvo, kým sme boli a kam sa chceme posunúť. To, ako sme zvládali rôzne situácie v detstve poukazuje na to, ako ich budeme zvládať v dospelosti.
Tieto spomienky sú teda ukladané zámerne, za istým účelom, aj keď si to vôbec nemusíme uvedomovať. Dokážu toho o osobnosti veľa odhaliť, no zároveň na nevedomej úrovni slúžia ako akési vodítko. Nevýhodou je, ak je spomienka traumatizujúca. V tom prípade je nielenže nepríjemná, ale môže jedincovi brániť aj v osobnostnom raste a v snahe posunúť sa ďalej. Vrátiť sa v čase a zmeniť spomienky nemôžeme, no môžeme zmeniť spôsob, akým nazeráme na ne, ale aj na seba.
Aká je tá vaša najranejšia spomienka? Dajte nám vedieť v komentároch.
psychologytoday, psychology-spot
Nahlásiť chybu v článku