Christine Collins hľadala svojho strateného syna celých 36 rokov, napriek tomu, že sa ju polícia snažila upokojiť. Priviedli jej domov chlapca, ktorý sa na jej syna nápadne podobal, žena však vedela, že to nie je on a urobila to, čo by na jej mieste urobila hádam každá matka. Svojho syna vytrvalo hľadala ďalej, aj keď ho podľa polície mala doma, vedľa seba.

Dňa 10. marca v roku 1928 dala Christine Collinsová svojmu synovi Walterovi, ktorý mal v tom čase 9 rokov, peniaze, aby mohol ísť s kamarátmi do kina. Z kina sa však už nikdy nevrátil a Christine ho nahlásila ako nezvestnú osobu. Polícia po ňom pátrala dlhých päť mesiacov, no bez akejkoľvek stopy. Jedného dňa sa však v Dekalbe v Illinois objavil chlapec, ktorý tvrdil, že práve on je Walter Collins. Žena si ho dala priviezť domov a aj keď sa chlapec na jej syna nápadne podobal, bola si istá že Walter to nie je.

Christine o svojom podozrení povedala aj polícii, tá však chcela prípad silou-mocou uzavrieť a odporúčali jej, aby si chlapca predsa len zobrala domov. Dúfali, že predsa len zmení názor. Žena už bola zo všetkého taká zúfalá a vyčerpaná, že chlapca napokon skutočne vzala k sebe. Po troch týždňoch ju však prešla trpezlivosť, už si bola úplne istá, že chlapec nie je jej syn a bola odhodlaná bojovať. Vydala sa preto opäť na políciu.

https://www.facebook.com/MMCW2/photos/pcb.1792846471017631/1792846427684302/?type=3&theater

Keď prišla za kapitánom polície, J.J.Jonesom, predložila mu dokonca aj neklamný dôkaz. Podarilo sa jej získať zubárske záznamy, v ktorých stálo, že jej syn mal niekoľko plomb, kým chlapec, ktorého jej podstrčila polícia, mal zuby úplne zdravé. Jones sa však obával, že by nový dôkaz mohol vrhnúť na políciu zlé svetlo, dôkazy preto ignoroval. Navyše, aby sa zbavil rizika, že žena dôkazy vynesie na verejnosť, policajt dal Christine zavrieť na psychiatriu ako nezvládnuteľnú osobu.

https://www.facebook.com/MMCW2/photos/pcb.1792846471017631/1792846324350979/?type=3&theater

Christine Collinsovú držali na psychiatrii celých 10 dní a za ten čas sa chlapec priznal, že nie je Walter Collins. V skutočnosti sa volal Arthut Hutchins Junior, mal 12 rokov a ušiel z domova, kde nebol šťastný. Chcel sa dostať do Kalifornie a po tom, čo viackrát počul, ako sa na zmiznutého Waltera podobá, rozhodol sa, že situáciu využije. Akonáhle sa Arthur priznal, Christine bola prepustená a na podala žalobu. Tú sa jej aj podarilo vyhrať a Jonesovi bolo nariadené vyplatenie vysokého odškodného. To žena plánovala využiť na pokračovanie v hľadaní syna, peňazí sa však nikdy nedočkala.

Keď sa celý prípad dostal pred súd, polícia ho opäť otvorila a zdalo sa, že konečne natrafila na stopu. V tom čase v oblasti Los Angeles zmizlo viacero detí a polícia si myslela, že za všetkými únosmi stojí jediný muž menom Gordon Stewart Northcott. Na Northcottovom dvore sa našli kusy tela a oblečenia, ktoré mohli patriť Walterovi. Gordon bol obvinený z troch vrážd a odsúdený na trest smrti. Nikdy sa však nepriznal, že zabil Waltera a aj keď si polícia myslela, že našla jeho telo, nikdy sa nedokázalo, že pozostatky boli skutočne jeho. Aj keď bol vrah odsúdený, Christine neverila, že je vrahom jej syna.

Keď sa o päť rokov neskôr objavil chlapec, ktorý tvrdil, že prežil Northcottovo vyčíňanie a ušiel, Christine bola ešte odhodlanejšia nevzdať hľadanie svojho dieťaťa. Waltera Collinsa sa jej nikdy nájsť nepodarilo, no nádeje sa nevzdávala až do svojej smrti. Christine zomrela vo veku 75 rokov v Los Angeles.

Pozri aj: David Reimer: Príbeh chlapca, ktorý bol vychovávaný ako dievča. Tento šialený experiment nakoniec tragicky ukončil samovraždou

all-that-is-interesting