Môžete sa cítiť zle, môžete mať strach z ihiel, alebo vás možno desí čiastka, akú napokon budete musieť zaplatiť. Či sa vám to však páči alebo nie, občas všetci musíme zájsť k lekárovi. A aj keď je to niekedy desivé, väčšina ľudí svojmu lekárovi dôveruje. V niektorých prípadoch však lekári ubližujú. Veľmi ubližujú…

Nešťastie na siedmy raz

Prvá úspešná transplantácia sa odohrala v roku 1954 v Bostone, keď lekári transplantovali obličku od jedného dvojčaťa druhému. Odvtedy došlo v tejto oblasti medicíny k neuveriteľnému pokroku, napriek tomu je však transplantácia veľmi komplexným zákrokom. Orgány musia byť odobraté takmer ihneď po smrti, úspešne implantované a prijaté telom príjemcu. Je to veľký risk a keďže zoznam čakateľov je dlhý, nie je priestor na chyby.

V roku 2015 zaviedol Wales nový systém, v ktorom je darcom každý jeden obyvateľ, pokiaľ sa zo zoznamu sám nerozhodne odstúpiť. V nasledujúcich 6 mesiacoch sa stalo darcami 50% obyvateľov na zozname a program vyzeral sľubne. Bol reakciou na udalosť spred 2 rokov, pri ktorej zomreli dvaja pacienti pri nevydarenej transplantácii. Zomreli muži, ktorým bola transplantovaná oblička od bezdomovca alkoholika.

Nemocnici bolo oznámené len toľko, že obličky sú od muža, ktorý zomrel z neznámych príčin a žil v zlých podmienkach. Orgány predtým odmietlo už niekoľko nemocníc. Väčšina ľudí by tieto fakty brala ako výstrahu, lekári v Cardiffe sa však rozhodli, že orgány použijú napriek tomu, že bezdomovec trpel meningitídou a zomrel, lebo jeho obličky boli napadnuté parazitom, ktorého dovtedy lekári videli len v piatich prípadoch.

To, že parazit je mimoriadne vzácny nie je ospravedlňujúce. Hlavne, ak orgány predtým odmietlo už 6 nemocníc. Lekár sa za svoje konanie ospravedlnil, to však už životy nikomu nevráti.

Dvojčatá Quaidové

Hospitalizácia môže byť desivá aj v prípade, ak príčina nie je závažná. Avšak mať hospitalizované deti je ešte desivejšie, hlavne ak ide o novorodenca. Vždy je šanca, že sa niečo pokazí, no môžete sa však spoliehať na to, že vás nemocnica včas informuje. V niektorých krajinách aj v prípade, ak by malo ísť o hrozný telefonát o 3 ráno. Okrem prípadu, keď ste človek menom Dennis Quaid.

„Sú v poriadku. Sú v úplnom poriadku.“ Takú odpoveď dostal herec, keď sa dovolal do nemocnice v Kalifornii. Pravda však bola taká, že na druhej strane linky lekári horúčkovito pobehovali a snažili sa zachrániť jeho nedávno narodené dvojčatá, ktoré bojovali s infekciou. Quaid lekárom dôveroval, vrátil sa preto do postele. Pravdu zistil, až keď sa na ďalší deň ráno vybral dvojčatá navštíviť.

Dvojčatá Thomas Boone a Zoe Grace omylom dostali tisícnásobne vyššiu dávku heparínu, látky na zriedenie krvi a lekári nedokázali zastaviť krvácanie. Lekári sa rozhodli zvrátiť predávkovanie detí bez toho, aby o tom rodičia niečo vedeli. Nielenže pripravili rodičov o právo vedieť o zdravotnom stave ich detí, ale mohli ich pripraviť aj o posledné hodiny s ich ratolesťami. Keď ich rodičia konečne videli, deti mali modročiernu farbu a v istom momente z Thomasa vystrekla krv až do vzdialenosti 1,5 metra.

Našťastie, deti prežili. Zodpovední za čin boli farmaceutickí technici, ktorí pomiešali nádobky s obsahom 10 tisíc jednotiek na mililiter a 10 jednotiek na mililiter. Taktiež zdravotná sestra priznala, že nádobky pred podaním neskontrolovala.

Dôsledky

Vedeli ste, že počas anestézie môže dôjsť k tomu, že pacient je plne pri vedomí, avšak nedokáže sa pohnúť a dať o tom lekárom vedieť? V Amerike sa to udeje v 0,1 až v 0,2% prípadov, čo je nízke, no zároveň desivo vysoké číslo. Toto percento predstavuje ročne 20 až 40 tisíc pacientov.

Pri operáciách sa používajú dva typy anestézie, jedna na znehybnenie tela a druhá na uspanie. Keď tá druhá zlyhá, ste v pasci. Vidíte, počujete a cítite úplne všetko, nedokážete sa však pohnúť. Znie to ako nočná mora.

A presne to sa stalo 73-ročnému Shermanovi Sizemoreovi, keď išiel v roku 2006 na operáciu. Trvalo 16 minút, kým si anesteziológ uvedomil, že anestéziu nepodal správe a Sizemore cítil celých 16 minút zákroku. Sizemoreovi však lekári nikdy nepovedali, čo sa stalo a on nevedel, či má na zákrok skutočné spomienky, alebo ho trápia nočné mory. Ešte niekoľko týždňov bol Sizemore presvedčený o tom, že sa ho ľudia snažia pochovať zaživa. Psychicky to nezvládol a spáchal samovraždu.

Ak by mu lekári povedali pravdu, Sizemore by mohol vyhľadať pomoc a so situáciou sa vyrovnať. Lekári však zamlčali pravdu a Sherman sa stal prvou obeťou nepodarenej anestézie.

Pocit pálenia

Aj keď sa počas milovania chránite, vždy je istá šanca, že sa nakazíte sexuálne prenosným ochorením. Jedným z najnákazlivejších je ľudský papiloma vírus (HPV). Nakaziť sa môžete aj s kondómom a prenášačom sa môžete stať aj bez toho, aby ste mali príznaky choroby. Napriek tomu, že existuje vakcína, len málo ľudí sa nechá zaočkovať. Preto sa do kontaktu s HPV dostane takmer každý sexuálne aktívny jedinec, ani o tom nemusí vedieť.

HPV však môže viesť ku vzniku rakoviny. Keď sa teda Kim Morrison dozvedela, že má v tele vírus, dal sa otestovať aj jej manžel William. Keď sú na HPV testovaní muži, oblasť na penise sa pokryje roztokom kyseliny, ktorý je možné nájsť aj v očných kvapkách. Roztok je väčšinou 3 až 5%-ný, zdravotná sestra však mužovi dala 72%-nú dávku. Williamovi tak spôsobila vážne chemické popálenie sprevádzané silnými bolesťami a fyzickou i psychickou ujmou.

Štrukturálna nedostatočnosť

V roku 1983 sa Cheryl Sexton Dillon dozvedela, že musí podstúpiť hysterektómiu, čo je odstránenie maternice. V skutočnosti mala pritom problémy s močovým mechúrom. Myslela si, že svojmu lekárovi, Dr. Jamesovi C. Burtovi, môže dôverovať. Mýlila sa.

Burt bol kvalifikovaný lekár a operácie by dokázal vykonať bez problémov. Keby chcel. Vo svojej knihe z roku 1975 však tvrdil, že ženy sú štrukturálne nedostatočné na sex, čo je problém, ktorý je možné vyriešiť len operáciou. Počas svojej kariéry teda „upravoval“ pohlavné orgány žien počas zákrokov bez toho, aby o tom vedeli.

V Cherylinom prípade Burt za účelom „vylepšenia“ sexuálneho života premiestnil vagínu a odstránil klitoris. Cheryl popisovala bolesť ako neznesiteľnú, bez bolesti si už viac nedokázala sadnúť, ani nosiť nohavice. Keď aj o niekoľko týždňov stále trpela bolesťami, rozhodla sa vyhľadať iného lekára. Ten bol zdesený a označil jej telo za rozporcované a zmrzačené. Podstúpila tri nápravné operácie, následky sa však nikdy nepodarilo úplne zvrátiť. Jej manželstvo sa rozpadlo a Burt nebol nikdy obvinený. Nemocnica spor vyriešila mimosúdne.

Skupinová terapia

Lekárske pochybenia sa netýkajú len liečenia tela. Vyskytnú sa aj pri liečení mysle. Svedkom je žena trpiaca mnohonásobnou poruchou osobnosti, Nadean Cool, ktorú využil jej psychiater, Dr. Kenneth Olson.

Liečba začala bežne, určením diagnózy. Lekár však žene tvrdil, že sa v nej ukrýva až 120 osobností, vrátane diabla či kačice. Či je to pravda, nie je jasné, je to však vysoko nepravdepodobné. V každom prípade, Olson sa rozhodol, že žene nebude účtovať terapiu „jeden na jedného“, ale naúčtuje jej skupinovú terapiu, za ktorú žiadal nekresťanskú sumu vyše 260 tisíc eur. Terapia trvala 6 rokov a za tú dobu terapeut údajne vštepil pacientke falošné spomienky, ako napríklad potrat, či sexuálne zneužívanie v detstve. Coolovú trápili traumatizujúce flashbacky, o ktorých vedela, že sú falošné, neboli však o nič menej desivé. Coolová Olsona zažalovala za exorcizmus, rovnako aj nemocnicu. V roku 1997 jej vyplatili vyše 2 milióny eur.

Smrť bez asistencie

Umiestniť člena rodiny do ústavu je náročné rozhodnutie, občas je však nevyhnutné. Najmä v prípade, ak sa rodina o chorého nedokáže postarať. Toto rozhodnutie musela učiniť aj Lydia Scherrer po tom, čo jej 26-ročný manžel Earl utrpel počas nehody vážne poranenie mozgu. Earl upadol na 16 mesiacov do kómy. Keď sa prebral, Lydia musela naďalej pracovať, všetok voľný čas však venovala Earlovým rehabilitáciám. Pomáhala mu znova učiť sa rozprávať a stimulovala jeho myseľ učebnicami zo základnej školy.

Celých 10 rokov bola Lydia oddanou milujúcou manželkou, o akých sa väčšinou dočítate len v knihách. V roku 2006 sa rozhodla Earla presunúť do zariadenia s 24 hodinovou starostlivosťou. Po mesiaci v tomto zariadení Earl začal zvracať čiernu substanciu a umrel Lydii v náručí. Lydia sa preto rozhodla pátrať. Zariadenie tvrdilo, že sa o Earla príkladne starali. Dokumenty ukázali, že dokonca aj počas dní, kedy v zariadení nebol (Lydia ho totiž občas na deň, dva mohla vziať domov).

Ak sa pýtate, ako sa mohli starať o niekoho, kto tam nebol, odpoveď je nasledovná: požiadajte o to niekoho, kto tam takisto nie je. Keď sa prípad vyšetroval, nikto nemohol nájsť Raula, ktorý mal byť Earlovým hlavným ošetrovateľom. Žiadny Raul totiž neexistoval. Len kôpka vymyslených dokumentov.

Earla nezabil len nedostatok starostlivosti. Pitva ukázala, že v jeho žalúdku sa nachádzali neotvorené balíčky kečupu, papierové utierky, plastové vrecúška a obaly od cukríkov. Ako sa do žalúdka dostali, nie je jasné. V roku 2009 bolo Lydii vyplatené odškodné vo výške takmer 10 miliónov eur.

Nesprávny orgán

V histórii medicíny došlo k množstvu prípadov, v ktorých lekári pacientovi omylom odobrali zdravý orgán namiesto chorého. Pacient teda napokon prišiel o dve časti tela, či už nohy, alebo oči. Lekári si splietli strany. To však nebol prípad Dr. Patricka M. McEnaneyho.

Bol to rešpektovaný chirurg a v roku 2006 mal pacientovi odstrániť žlčník. McEnaney si však akosi pomýlil žlčník s obličkou. Rozoznať žlčník a obličku by mal dokázať každý, kto sa čo i len trochu vyzná v ľudskej anatómii. Samozrejme, lekár prišiel o svoju licenciu. Lekárska komora sa však rozhodla, že mu licenciu vráti a namiesto toho dostane podmienku na 5 rokov.

McEnaney mohol veselo ďalej vykonávať operácie pod dozorom, pretože jeho chyba bola síce vážna, ale vzácna. Našťastie, 84-ročná žena sa úplne zotavila.

Doktorka čarodejnica

Či už máte psychický alebo fyzický problém, je nutné sa uistiť, že váš lekár je kvalifikovaný profesionál. Slovo kvalifikovaný však nezaručí, že je niekto aj profesionál, čo dokazuje Dr. Letitia Libman, ktorá pôsobila ako psychologička, až do roku 2005, keď bola obvinená z využívania čarodejníctva na svojich sedeniach s pacientmi.

Prvá podala žalobu Shelley Standau. Tej údajne lekárka neposkytla psychologickú pomoc, ale učila ju zaklínadlá, ktoré jej mali zabezpečiť šťastie a splnenie snov. Samozrejme nezabrali. Ďalšou bola Deanna Whetstine, ktorá trpela chronickou bolesťou. Libmanová ju „liečila“ tarotovými kartami, nápojmi lásky a vyhrážkami zbraňou. Istý čas dokonca Deanna s lekárkou žila. Samozrejme, aj tieto metódy zlyhali. Treťou obeťou je Kathleen Carlson, ktorá vyhľadala Libmanovú potom, čo jej skrachovalo manželstvo. Libmanová jej odporúčala ukradnúť manželovu DNA a prekliať ho. Kenneth Sutter zas tvrdí, že ho lekárka presviedčala, aby konvertoval na Wiccu. Chcela, aby sa skontaktoval s mŕtvymi a liečil sa bylinkami.

Libmanová svoju funkciu takmer okamžite opustila, tvrdila však, že veľmi pochybuje o tom, že tie slová niekedy vyslovila. Samú seba popísala ako spirituálnu osobu, ktorá nasleduje vieru svojich predkov.

Semienka pochybností

V poslednej dobe sa rozmáha snaha pomocou DNA súprav zistiť, odkiaľ pochádzame. Možno zistíte, že ste z 1% černoch alebo aziat. Vyzerá to ako nevinná zábavka, ktorá na život nemôže mať závažný dopad. Keď sa však Carrie rozhodla, že pomocou takej súpravy o sebe niečo zistí, situácia sa trochu zvrtla. Zistila totiž, že nie je jedináčik, ako si celý život myslela, ale má najmenej 8 nevlastných súrodencov.

V rovnakom čase ďalšie dve ženy, Jacoba a Kristy, hľadali svojich príbuzných prostredníctvom stránky, ktorá pomáha príbuzným nájsť darcov orgánov, ktorí im pomohli. Aj tieto dve ženy zistili, že majú viac súrodencov, než si mysleli. Ukázalo sa, že predtým, než sa odštartoval trend v hľadaní svojich koreňov, rodičia všetkých troch žien navštívili rovnakú kliniku zaoberajúcu sa plodnosťou. Dr. Donald Cline každému páru sľúbil, že spermie, ktoré potrebovali na umelé oplodnenie sú od mladého medika a nebudú použité viac, než trikrát.

Cline však klamal. Používal svoje vlastné spermie, a to po dobu viac, než osem rokov. Údajne ich použil až pri 50 oplodneniach. Cline priznal svoju chybu, tvrdil však, že chcel len pomôcť párom, ktoré chceli mať deti. Dodal, že by tak nikdy neurobil, keby vedel, aký pokrok štúdia DNA za jeho života dosiahne.

Pozri aj: Lekári alebo krvilačné monštrá? Týchto 10 najšialenejších a najkrutejších doktorov z histórie by ste v dnešných nemocniciach vidieť určite nechceli

listverse