Takmer štvrtina respondentov dokonca uviedla, že nemá vôbec žiadneho priateľa. A počet ľudí, s ktorými môžu hovoriť o dôverných veciach klesol z troch na dvoch. Zaujímavé je, že osamelosť sa najviac šíri hlavne medzi generáciou ľudí označovaných ako „millennials“, alebo generácia Y. Ide o skupinu ľudí, ktorí sa narodili medzi rokmi 1975 až 2000, či internetovú generáciu (tzv. iGen). Patríte do tejto skupiny aj vy? Potom čítajte ďalej.

Údajne na tento fenomén existujú dve vysvetlenia. Prvým z nich je, že osamelosť je nákazlivá. Dokazuje to štúdia z roku 2009, počas ktorej výskumníci zhromažďovali do roku 1948 dáta od takmer päťtisíc ľudí a ich potomkov z miest Framingham, a Massachusetts. Ukázalo sa, že respondentom, ktorí sú v úzkom kontakte s niekým, kto je osamelý a je im blízky, ako napríklad priateľ, sused, člen rodiny, či kolega, hrozí až o 52 percent vyššia šanca, že budú osamelí aj oni. Ľudia, ktorí osamelí nie sú, sa nimi stávajú, ak sa pohybujú v okruhu osamelých jedincov.

Prečo je to tak? Osamelí ľudia majú oslabenú schopnosť vnímať pozitívne podnety, ako napríklad pozornosť iných ľudí, či ich snahu o nadviazanie kontaktu, preto sa pred svetom uzavrú a neskôr sa stávajú úplne sociálne izolovaní. Takéto stiahnutie sa môže spôsobiť, že aj tí, ktorí sa s nimi pokúšali nadviazať vzťah, sa cítia osamelo. Osamelí jedinci majú taktiež sklon správať sa menej priateľsky a nedôverujú iným, čo má významný vplyv na narúšanie sociálnych väzieb a osamelosť iných.

Dr. Nicholas Christakis prirovnal tento jav k svetru. Stačí jedno očko, aby sa rozpáral celý sveter. Stačí jediná osamelá osoba, aby destabilizovala celú spoločnosť. Osamelí rozšíria osamelosť a potom preseknú putá viažuce ich k iným ľuďom, alebo ich preseknú iní. Vtedy je už však neskoro, pretože druhá osoba je už ovplyvnená, začne sa správať rovnako a šíri osamelosť na ďalších ľudí. Takto vzniká kaskáda osamelosti, ktorá rozkladá spoločnosť.

Rovnako ako choroby, ktorými je možné sa nakaziť, aj osamelosť je zlá. Podľa ďalších výskumov adolescenti, ktorí boli osamelí, vykazovali významne vyššiu hladinu sociálneho stresu, než tí, ktorí mali blízkych priateľov. Okrem toho majú v tele osamelí jedinci významne zvýšenú hladinu vírusu Epstein- Barr, ktorý spôsobuje napríklad mononukleózu. Osamelé ženy zas častejšie pociťujú hlad. Taktiež zvyšuje šancu srdcových ochorení a úmrtia až o 26 percent.

Prečo sa stav ľudstva v poslednom čase tak zhoršil? Druhým dôvodom je internet. Nie je náhoda, že vlna osamelosti prepukla dva roky po tom, čo Apple vypustil do sveta prvý osobný počítač a päť rokov predtým, než Tim Berners-Lee objavil World Wide Web. A ironicky, práve internet využívame na to, aby sme svoju osamelosť zahnali. Sociálny kontakt viac nevyžaduje, aby sme nasadli do auta, na lietadlo, či dvihli telefón. Stačí kliknúť. A vyzerá, že takého zaháňanie funguje. Hráči svetovo známej online hry World of Warcraft vykazujú nižšiu sociálnu úzkosť a hladinu stresu v čase, keď hrajú hru, než keď sa vrátia do reality. Internet dočasne zvyšuje hladinu spokojnosti osamelých ľudí a vyhľadávajú ho hlavne vo chvíľach, keď sa cítia najviac deprimovane a izolovane.

Napriek výhodám internetu, častejšie spôsobuje, že zanedbávame aj tie sociálne kontakty, ktoré nám ešte ostali. Robert Putnam, autor knihy Bowling Alone tvrdí, že rozpad komunity sa jednoznačne zhoršuje. Najzávažnejším dôvodom zhoršenia stavu je, že nahrádzame reálne vzťahy tými internetovými. Napriek tomu, že po nadviazaní kontaktu cez internet sa dočasne cítime lepšie, tento vzťah je len povrchný a v konečnom dôsledku neuspokojivý. Nie je to vhodná náhrada za bežnú sociálnu interakciu.

Výskumy ukázali, že už len samotná prítomnosť mobilu spôsobuje, že je rozhovor medzi dvoma osobami povrchnejší a menej zmysluplný a jedinci sa navzájom hodnotili ako menej empatickí. Okrem iného je internet požierač času, ktorý by sme ináč mohli stráviť aktivitami v spoločnosti ľudí.

Ďalším problémom je, že rovesníci zvykli osamelých jedincov vysmievať a súdiť. Čím sme osamelejší, tým viac sa ponárame do online sveta. Už od detstva mnohí vyrastáme s tabletom či mobilom v ruke a vedci predpokladajú, že situácia sa bude naďalej zhoršovať. Prispieť má aj nový typ práce, práca z domu, či blogerstvo. Kedysi sa pracovalo v skupinách, dnes je čoraz viac rozšírené, že ľudia pracujú sami.

So zaujímavou myšlienkou prišiel aj sociológ Phillip Slater. Hovorí o tom, že ľudia veria, že ak budú nepríjemné myšlienky a túžby ignorovať, jednoducho zmiznú. Tvrdí, že naša osamelosť a zároveň potreba individualizmu sú výsledkom toho, že ľudia sa snažia potlačiť fakt, že sme jeden na druhom závislí. Nezabudnite teda na chvíľu od všetkého vypnúť (aj od internetu) a choďte sa zabaviť s priateľmi. Niet lepšieho lieku, než spoločnosť blízkeho človeka.

Pozri aj: 24 VECÍ, KTORÉ ROBIA ĽUDIA NEVEDOMKY LEN PRETO, ŽE TRPIA ÚZKOSŤOU

psych.sk (Petra Sušaninová), psychologytoday.com