Vitajte pri ďalšom dieli nášho pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu, vždy o 7. hodine ráno. Ak ste nestihli ten minulý, nájdete ho na tomto odkaze.
V dnešnom podcaste si budete môcť vypočuť:
- Ako Pierre de Fermat vytvoril najväčšiu matematickú záhadu histórie, prečo mátala najväčšie matematické mozgy všetkých čias a ako sa Andrew Wilesovi podarilo Veľkú Fermatovu vetu za 7 rokov rozlúsknuť
- Prečo by ste mali zabudnúť na plastové príbory, taniere a slamky
- Tipy na filmové novinky
- Prečo vycestovať do Iránu, kde vás dovolenka momentálne vyjde extrémne lacno
Andrew Wiles sa narodil v roku 1953 v Cambridgi. Už ako dieťa prejavoval obrovský záujem o matematický svet. Keď mal 10 rokov, v knižnici narazil na knihu, ktorá mu podobne, ako mnohým iným pred ním, navždy zmenila život. Narazil totiž na Veľkú Fermatovu vetu, v tom čase už tri storočia nevysvetlenú matematickú záhadu. Síce jej poriadne ani nerozumel, poznámke pod jej znením už áno. Veľkú Fermatovu vetu ešte nikto nedokázal. Andrew Wiles sa teda rozhodol, že to bude práve on, kto sa navždy zapíše do histórie matematiky.
Pierre de Fermat bol amatérsky francúzsky matematik 17. storočia, ktorý poplietol hlavy niekoľkým generáciám géniov. Počas štúdia učebnice Aritmetika narazil aj na tzv. Pytagorejské trojice. Tento pojem označuje tri prirodzené čísla, ktoré vyhovujú riešeniu pytagorovej vety a2 + b2 = c2. Amatérskeho matematika však zaujímalo či existujú aj také tri prirodzené čísla, ktoré by vyhovovali rovnici s väčším stupňom mocniny.
Nech hľadal akokoľvek dlho, žiadne také čísla nenašiel. Na okraj učebnice tak jedného dňa napísal Veľkú fermatovu vetu, ktorá hovorí, že neexistujú také celé kladné čísla x,y,z, ktoré by vyhovovali rovnici xn + yn = zn, kde n predstavuje číslo väčšie ako 2. Veľká Fermatova veta sa stala jedným z najznámejších matematických problémov a to najmä preto, že na rozdiel od iných jej rozumejú už aj žiaci 9. ročníka základnej školy. Zaujímavý je však najmä príbeh rozlúsknutia tejto záhady.
Fermat síce počas svojho života tvrdil, že pozná jednoduchý spôsob ako svoje matematické tvrdenie dokázať, no buď ho nikdy nespísal, alebo sa nikdy nenašiel. S najväčšou pravdepodobnosťou však nikdy ani neexistoval. Do Veľkej Fermatovej vety sa v priebehu najbližších storočí pustili najväčšie osobnosti matematických dejín. Leonhard Euler dokázal, že Veľká Fermatova veta platí pre číslo 3 a 4, Peter Dirichlet ju dokázal pre číslo 5 a Gabriel Lamé pre n = 7. Napriek tomu, že išlo o obrovské úspechy, stále ostávalo platnosť Veľkej Fermatovej vety overiť pre čísla 6, 8, 9, 10 a ďalších nekonečne veľa možností.
Tu sa príbeh vracia opäť k britskému matematikovi menom Andrew Wiles. Dokázať matematickú záhadu, ktorú objavil už ako 10 ročný, bolo jeho celoživotným snom. V druhej polovici 80. rokov 20. storočia sa teda pustil do práce. Nakoniec mu to trvalo celých 7 rokov. 7 rokov práce na jedinom probléme, 7 rokov v izolácii a absolútneho zanietenia pre nevyriešenú záhadu, ktorá mu mohla priniesť večnú slávu i koniec kariéry.
V máji 1993 bol so svojou prácou hotový. Na matematickej konferencii v ústave Isaaca Newtona vo svojom rodnom meste získal Wiles priestor celkom troch blokov. Názov jeho prednášok bol nejasný, no napriek tomu vedecká komunita vedela, že to, čo sa im Wiles chystá prezradiť, bude obrovské. Po dvoch prednáškach už bolo všetkým jasné, že Wiles vo svojom finále zaútočí na Veľkú Fermatovu vetu. V Cambridgi sa zišla celá svetová matematická smotánka. Tretí blok Wiles ukončil zapísaním znenia Veľkej Fermatovej vety so slovami „Myslím, že v tejto chvíli by som prednášku ukončil“. Po siedmich rokoch práce bola tri storočia stará matematická záhada vyriešená.
Podcast portálu Interez môžete bezplatne počúvať a samozrejme odoberať zatiaľ na týchto platformách:
Počúvali ste v poradí piaty diel Interez PODCASTU, ktorý pre vás budeme pripravovať pravidelne, každý týždeň, vždy v stredu ráno o siedmej hodine. Majte pokojný zvyšok týždňa a príjemný víkend. Budeme radi, ak si nás vypočujete aj o týždeň.
Nahlásiť chybu v článku