Jazero Iznik v Turecku ukrývalo pod svojou hladinou tajomstvo po celé stáročia. Až vďaka fotografiám zo vzduchu archeológovia zistili, že na jeho dne je niečo netradičné. Na dne tureckého jazera sa nachádzajú zatopené ruiny starovekého kostola a dokonca možno aj pohanskej svätyne.
V roku 2014 vedenie provincie Bursa dalo vytvoriť niekoľko leteckých fotografií jazera v meste Iznik na severe Turecka. Profesorovi archeológie na univerzite Uludağ v Turecku, Mustafovi Şahinovi, sa dostali do rúk fotografie , ktoré mali zobrazovať vodnú hladinu jazera. Rýchlo si však uvedomil, že je na nich niečo nezvyčajné. Pod priezračnou hladinou sa črtalo čosi, čo pripomínalo pôdorys. Išlo sa o ruiny obrovského kostola. Nebolo treba dlho čakať a začalo sa s výskumom.
V okolí jazera boli rozmiestnené výskumné tímy, ktoré mali za úlohu postupne pracovať na odkrývaní záhadného príbehu, ktorý sa ukrýval v záhadnej ruine. Štyri roky po objavení sa tento archeologický unikát premenil na podvodné archeologické múzeum a snaží sa získať miesto na listine svetového dedičstva UNESCO.
Nedávne výkopové práce dokazujú, že môže ísť o kostol, ktorý vznikol v období, kedy bolo Turecko súčasťou Rímskeho impéria. Pod ním sa nachádzajú ďalšie ruiny. Archeológovia v tomto prípade odkazujú na pravdepodobný pohanský chrám, ktorý sa na danom mieste pred tým nachádzal.
Ruiny ležia len niečo cez tri metre hlboko, pod hladinou jazera a od brehu sú vzdialené približne 50 metrov. Stavbu lemujú hrubé kamene, ktoré by mohli sčasti vypovedať príbeh kostola a spôsob, akým zanikol.
„Práve to dokazuje, že sa konštrukcia chrámu zrútila. İznik musel zvládnuť mnoho zemetrasení, ktoré zničili práve konštrukcie podobné tejto,“ vysvetlil profesor Şahin pre Doğan News Agency v roku 2014. „Najznámejšie je zemetrasenie, ktoré bolo v roku 740 n.l. Naše prvé výskumy dokazujú, že sa murivo zrútilo počas tohto zemetrasenia a to, že pobrežná časť kostola bola zatopená. Kostol následne nebol prestavaný.“
Kostol alebo bazilika bola postavená Rimanmi niekedy koncom 4.storočia. Ide o obdobie, kedy bolo mesto nazývané Nikaia. Počas rokov bolo toto mesto domovom množstva rôznych civilizácií. Medzi ne patrili aj obyvatelia byzantskej, rímskej a osmanskej ríše. Ako také, bolo z veľkej časti ovplyvnené kresťanstvom a islamom. Taktiež západným a východným svetom.
Nikaia je pravdepodobne najviac známa vďaka prvému nicejskému koncilu v roku 325. Po tom, čo sa Konštantín stal prvým kresťanským vodcom Rímskej ríše, uskutočnilo sa stretnutie stovky biskupov a cirkevných predstaviteľov, aby sformovali doktrínu kresťanstva. Rozhodnutia a návrhy, ktoré vyplynuli zo zasadnutia, pomohli vytvoriť základné teologické myšlienky, ktoré kresťanstvo uznáva aj v súčasnosti.
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku