Koľko tajomstiev ukrýva večne zamrznutá ruská Sibír? Určite mnoho. To posledné, ktoré zmrznutý svet odkryl opäť raz, prekvapilo vedeckú komunitu. Vo vzorkách síbírskej pôdy totiž vedci objavili 42-tisíc rokov zmrznuté červy, ktoré po rozmrazení opäť ožili. 

Viac ako 300 rôznych vzoriek sibírskeho permafrostu zo severovýchodnej časti Ruska, prekvapilo nielen ruských biológov, ale celú vedeckú komunitu. Vzorky pôdy rôzneho veku, pričom najstarší permafrost bol zmrazený viac ako 42-tisíc rokov, premiestnili zo Sibíri do laboratória v Moskve. V laboratórnych podmienkach pôda po rozmrazení znovu ožila.

V zamrznutej pôde vedci objavili desiatky tisíc rokov zmrznuté červy z kmeňa hlístovcov. Po niekoľkých týždňoch, po tom ako sa pôda rozmrazila, sa červy v petriho miskách začali pohybovať a prijímať potravu. Tie z najstarších vzoriek, až 42-tisíc rokov, tak stanovili nový rekord v živočíšnej ríši v čase prežitia v kryogénnom stave.

Hlístovce ruskí biológovia objavili v hĺbke od 3,5 do 30 metrov. Tieto živočíchy sa pritom bežne v pôde vyskytujú len do hĺbky 80 centimetrov. Práve z tohto dôvodu sú si vedci istí, že vek živočíchov je rovnaký, ako čas, kedy bola pôda, v ktorej boli objavené, zamrznutá. Na Sibíri sa totiž za posledné desiatky tisíc rokov neobjavilo také oteplenie, že by sa pôda mohla roztopiť až do spomínanej hĺbky.

Oživovanie extrémne starých organizmov, pritom nie je žiadnou novinkou. V roku 2000 sa vedcom podarilo priviesť k životu baktériu Bacillus, ktorá bola v kryštáli soli uviaznutá neuveriteľných 250 miliónov rokov. Objav a oživenie hlístovcov je však pre vedu o čosi zaujímavejšie, keďže ide o štrukturálne komplikovanejší organizmus, ako u baktérií.

Z vedeckého pohľadu môže ďalšie skúmanie 42-tisíc rokov starých hlístovcov, pomôcť v rôznych oblastiach medicíny. Najväčším by však mali byť pre kryomedicínu, napríklad pri zmrazovaní životne dôležitých orgánov, vhodných na transplantáciu. Komplikovanejšie tkanivá sa totiž pri zmrazení narušujú. Práve preto je prežitie hlístovcov v ľade, počas niekoľkých desiatok tisíc rokov, natoľko prekvapujúce a fascinujúce.

Celý objav má však aj svoju temnejšiu stránku. Už niekoľko rokov vedci upozorňujú na rôzne nebezpečenstvá, ktoré sa môžu v sibírskom permafroste nachádzať. Myslia najmä na rôzne patogény, vírusy, baktérie, ale i rastliny a živočíchy, ktoré by mohli byť schopné v trvalo zamrznutej pôde prežiť. Vzhľadom na topenie permafrostu, by sa tieto organizmy mohli po tisíckach rokoch zo zovretia ľadu „uvoľniť“. To by pre regionálne ekosystémy a v extrémnom prípade i človeka, mohlo predstavovať veľké riziko.

Pozri aj: Dve základné podmienky pre existenciu života má splnené. Toto sú dôvody, prečo v jazere na Marse môže existovať život

ScienceAlert