Neudržateľné množstvo plastového odpadu, mŕtve oceány, nedostatok vody. Živá planéta sa mení na toxické miesto, ktoré pri aktuálnom neudržateľnom spôsobe existencie človek možno v budúcnosti premení na mŕtvu zónu. Týchto 10 správ, ktoré obleteli svet od začiatku roku 2018 vás o tom presvedčia. A možno rok 2018 dožijete udržateľnejšie ako doposiaľ.
Potápanie s plastami
Potápač Rich Horner sa rozhodol navštíviť potápačský raj v južnej Ázii. Známa exotická destinácia v Indonézii – Bali, je vo svete preslávená pre svoje rajské modré lagúny. Tak to teda aspoň platilo doposiaľ. Video, ktoré Rich Horner natočil pri potápaní na Bali totiž poukazuje na to, ako znečistenie plastami postihlo i luxusné dovolenkové letovisko v Tichom oceáne.
Plastová taška na dne Mariánskej priekopy
To, že na dne najhlbšieho miesta na našej planéte (Mariánska priekopa) leží plastová taška, nie je žiadnou novinkou. Objavili ju už v roku 1998 a za 20 rokov sa už pravdepodobne rozložila na mikroplasty, ktoré teraz putujú svetovým oceánom. Šokujúca je však správa Japonskej agentúry pre vedu a techniku. Z ich 5010 hlbokomorských ponorov totiž na plastový odpad narazili až v 3425 prípadoch.
Svetový „Deň nula“
„Deň nula“ teda deň, kedy sa na určitom mieste (napr. mesto) minú všetky zásoby sladkej vody, bol v roku 2018 reálnou hrozbou pre juhoafrickú metropolu Kapské mesto. Podľa vedcov sa však na podobný scenár musí pripraviť celá planéta. Americký úrad NASA upozorňuje, že miznúce zásoby a zdroje sladkej vody bude pravdepodobne najväčším environmentálnym problémom tohto storočia. Svet sa musí pripraviť na zmenu, inak sa naša Zem premení na nehostinnú pustatinu bez vody.
Titulka, ktorá šokovala svet
Na problematiku neudržateľnej spotreby plastov človekom poukazuje i najnovšia titulka magazínu National Geographic. Silný odkaz spoločnosti však nevysiela len samotná titulná stránka obľúbeného mesačníka, ale i obsah magazínu, ktorý na svojich stránkach ukazuje fotografie toho, ako naša planéta pod náporom plastového odpadu trpí.
Hrozivá štatistika – človek, vrah prírody
S populáciou 7,62 miliardy ľudí, tvorí človek 0,01% všetkého života, ktorý sa na Zemi nachádza. Počas nášho pôsobenia sme však už vyvraždili 83% žijúcich cicavcov a vyplienili zhruba 50% rastlín. Taký je výsledok štúdie profesora menom Ron Milo z Weizmannovho inštitútu vied v Izraeli. Vo svojej vedeckej práci sa snažil poukázať na to, akú dominantnú rolu zohráva človek na tejto Zemi. A samozrejme na to, aké obrovské dôsledky má jeho konanie.
Najväčšia mŕtva zóna na svete
Je veľká ako Česko a nachádza sa v oblasti Ománskeho zálivu. Najväčšiu mŕtvu zónu na svete objavili vedci z University of East Anglia s pomocou podmorských robotov. Mŕtva zóna, teda časť oceánu, ktorá je pre život organizmov z dôvodu absencie (popr. nedostatku) kyslíka nevhodná, predstavuje obrovský environmentálny problém, za ktorého pôvodom stojí človek. Za vznikom Ománskej mŕtvej zóny totiž vedci vidia klimatické zmeny v spojení s výdatným znečistením dusíkom a fosforom, pochádzajúcich z poľnohospodárskej činnosti v tejto oblasti.
Nárast zakázaných chemikálií
Správa amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) ukázala, že niekto vo východnej Ázii vypúšťa do ovzdušia našej planéty chemikálie, ktoré sú od podpísania Montrealského protokolu z roku 1987 zakázané. Ide o chemickú látku CFC-11, ktorá patrí medzi chlórofluorované uhľovodíky. Veľké množstvo tejto látky v ovzduší poškodzuje ochrannú a pre život nevyhnutnú ozónovú vrstvu. Ozónová diera sa podľa vedcov „zatvára“, ochranná vrstva sa regeneruje a do 15-20 rokov by sa mala celkom „zaceliť“. Podľa slov Stephena Montzka však aktuálne množstvo nebezpečnej chemikálie v ovzduší môže tento proces posunúť i o ďalšiu dekádu.
Viac odpadu ako rýb
O extrémnom a neudržateľnom znečisťovaní našej planéty plastovým odpadom hovorí aj odhad expertov na najbližšie desaťročia. V súčasnosti pláva na hladinách oceánov 150 miliónov ton plastu. Toto číslo každoročne narastá. Odhaduje sa, že v priebehu jedného roka do vôd pribudne až 8 miliónov ton „čerstvého“ plastového odpadu. Ak sa nič nezmení, v budúcnosti bude situácia ešte oveľa horšia. Experti odhadujú, že do roku 2050 bude hmotnosť plastového odpadu v oceánoch vyššia ako celková hmotnosť všetkých rýb, ktoré tu žijú.
Slovenská plastová rieka
Ak si myslíte, že znečistenie plastovým odpadom je len záležitosť oceánov či pobrežných krajín, mýlite sa. Plastové „more“ či skôr rieku nájdete aj na Slovensku. Ide o rieku Bodva, ktorej zamorenie plastovým odpadom sa na jar tohto roku stalo jednou z hlavných tém domáceho spravodajstva. Situácia sa na Bodve pritom opakuje každý rok, vždy na jar, po roztopení snehu. Vyššia hladina rieky vtedy „pozbiera“ všetok plastový odpad po brehoch a nahromadí ho na hladine rieky.
Posted by ŠK BODVA Moldava n/B on 24. marec 2018
Zvieratá zžité s plastom
Kým človeka priamo ohrozuje plastový odpad zatiaľ minimálne, tisícky iných druhov živočíšnej ríše také šťastie nemajú. Práve obyvateľov morí, oceánov, riek a pláží ohrozuje náš plastový odpad v najväčšej miere. Pravidelne sa tak na sociálne siete dostanú fotografie, pri ktorých sa človek musí nad svojím konaním poriadne zamyslieť. Jedným z príkladov je i úlovok rybára menom Adam Turnbull. Tomu sa podarilo uloviť rybu, ktorá mala do svojho tela vrastený okrúhly kus plastu. Ako ryba počas svojho života rástla, okrúhly plast sa jej stále viac a viac zarezával do jej tela. Fotografiu tohto, modernú spoločnosť odzrkadľujúceho úlovku, zdieľali po celom svete 10-tisícky ľudí.
Pozri aj: EÚ vyhlásila vojnu plastom. Chce zakázať plastové slamky, vatové tyčinky a jednorázové príbory
Nahlásiť chybu v článku