Plastovým odpadom sme zamorili celý svet. Dokazujú to nálezy z najhlbších miest planéty, oceánov, ale i zamorená rieka Bodva na východnom Slovensku. Mnohé krajiny sa síce púšťajú do legislatívneho boja s plastami, no pri množstve odpadu, ktoré ľudstvo každodenne produkuje má takýto boj (zatiaľ) len malý účinok. Nová nádej pre zelenú planétu však prichádza z vedeckej komunity. K možno prelomovému objavu pritom prišlo len šťastnou náhodou.
Možno si ešte spomínate na správu z Japonska z roku 2016. V areáli určenom na recykláciu plastov tu vtedy v pôde vedci objavili baktériu Ideonella sakaiensis , ktorá sa na tomto mieste vyvinula s jediným cieľom. Rozložiť plasty. Unikátna baktéria podľa výskumov s pomocou dvoch enzýmov dokáže štiepiť Polyetyléntereftalát, známy ako PET, na kyselinu teraftalovú a ethylenglykol. Tie následne využíva pre svoju vlastnú výživu. PET plasty sú pritom biologicky náramne odolné a na svete existuje len minimum organizmov, ktoré si s týmto výtvorom človeka dokážu poradiť.
Celý výskum okolo baktérie Ideonella sakaiensis však najprekvapivejšie a najpozitívnejšie výsledky prináša práve v tomto období. Pri skúmaní procesu, ktorým baktéria rozkladá plasty sa totiž vedeckému tímu celkom náhodou, dalo by sa povedať aj omylom, podarilo vytvoriť enzým s rovnakou jedinečnou vlastnosťou. Novovzniknutý mutovaný enzým by tak mohol byť konečným riešením otázky zamorenia našej planéty plastovým odpadom.
„Šťastná náhoda hrá vo vedeckých výskumoch veľmi významnú úlohu a náš objav nie je žiadnou výnimkou“ povedal biológ John McGeehan z britskej Univerzity v Portsmouthe, ktorého tím stojí za vznikom plasty rozkladajúceho enzýmu. Dodal tiež, že ďalšie štúdium v tejto oblasti by mohlo ľudstvo priblížiť k finálnemu riešeniu recyklácie plastového odpadu.
Polyetyléntereftalát, známy ako PET, je plast, ktorý sa v prírode prirodzene rozkladá niekoľko storočí. Objavený enzým však tento proces dokáže skrátiť na niekoľko dní. Podľa Bryona Donohoe, z tímu Johna McGeehana je už po 96 hodinách pomocou elektrónového mikroskopu jasne viditeľná narušená štruktúra PET plastu. Novoobjavený enzým je pritom ešte o 20% účinnejší a rýchlejší ako schopnosť rozkladať plasty baktériou Ideonella sakaiensis.
Do času, kým bude plasty rozkladajúci mutantný enzým baktérie Ideonella sakaiensis rozkladať milióny ton ľuďmi hromadeného plastového odpadu, ostáva ešte veľa času. Vedci musia svoj objav ešte zdokonaliť, celý proces zefektívniť a zrýchliť, aby si dokázal poradiť so stavom, do ktorého sme našu Zem priviedli. Je však možné, že práve tento objav znamená začiatok konca plastovej planéty.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku