Portál interez.sk je vo svojej podstate apolitický. Jeho redaktori však nie. Preto sme aj my stáli posledné štyri piatky v dave ľudí, ktorí túžia po slušnom Slovensku. Na námestí v Banskej Bystrici sme si uctili pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a vyjadrili svoju nespokojnosť so situáciou na Slovensku. A pritom sa k nám každý piatok z pódia prihováral mladý človek, ktorého vraj bolo z malého pódia počuť až do Brezna či Zvolena. Napriek tomu, že sa politickej scéne v našich článkoch nevenujeme, rozhodli sme sa vám tohto mladého človeka predstaviť. Zoznámte sa, Jerguš Ridzoň.
Jerguš Ridzoň má „len“ 20 rokov, študuje na francúzskej bilingválnej sekcii Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici a pochádza z neďalekého Brezna. V oblasti občianskej iniciatívy má však na svoj vek toho za sebou už mnoho. Od 16 rokov sa aktivizoval v Slovenskej debatnej asociácii či v nadácii Zastavme korupciu. Kandidoval tiež do krajského zastupiteľstva v tíme súčasného župana Banskobystrického kraja. Ako sám hovorí, venuje sa najmä boju proti radikalizácii, diskriminácii a za angažovanosť mladých. Súčasne však ako jeden z organizátorov stojí za podujatiami Za slušné Slovensko v Banskej Bystrici.
Na začiatku marca ľudia po celom Slovensku i v zahraničí vyšli do ulíc, aby si uctili pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Bol si medzi nimi, no svojím prejavom si sa postavil aj na pódium. Ako si sa tam dostal?
V deň vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej som bol na súde s poslancom Mazurekom (ĽSNS), kde sme spolu s ďalšími aktivistami a aktivistkami zastávali záujmy Rómov, ktorí mali strach prísť pred dav 300 ľudí, skandujúcich rôzne extrémisticke heslá. V súdnej sieni som sa dozvedel, že bol zabitý novinár, a že to pravdepodobne súvisí s jeho prácou.
Priznám sa, že v prvom momente som v zápale emócii týkajúcich sa súdneho procesu, túto správu zobral na vedomie, no nezaoberal som sa ňou podrobnejšie. Okolo obeda som si cestou zo školy uvedomil, čo sa vlastne stalo a aké je to hrozné. Povedal som si, že musím niečo urobiť, a tak som začal spolu s priateľmi organizovať tichú spomienku ešte v ten deň na námestí. Večer nás tam prišlo okolo 70.
Po pár hodinách, alebo dňoch, začali na povrch vychádzať ďalšie informácie, ktoré sa už týkali práce Jána Kuciaka, nie až tak jeho vraždy. Uvedomil som si, že po vražde a po informáciach, ktoré priniesla, sme už iné Slovensko ako doposiaľ. Vtedy vyšla von správa o pripravovanom spomienkovom pochode v Bratislave. Povedal som si, že musím ísť, ale bál som sa, že to kvôli pracovným povinnostiam asi nestihnem. Tak som sa s kamarátkou Maťou Strmeňovou, z iniciatívy Nie v našom meste dohodol, že spravíme zhromaždenie aj v Banskej Bystrici pre ľudí, ktorí by chceli vyjadriť svoj postoj, ale nemôžu ísť do Bratislavy. Zjavne to bola dobrá stratégia, keďže sa k nám začali pripájať ďalšie mestá, nie len na Slovensku.
V Banskej Bystrici sa protesty Za slušné Slovensko nekonali v takom hojnom počte ako v Bratislave, no i tu stálo na námestí SNP niekoľko tisíc ľudí. Aký je to pocit prehovoriť k takému davu?
Postaviť sa na pódium pre mňa nebol problém, keďže nepatrím medzi introvertom a rozprávať pred ľuďmi som sa naučil už dávnejšie pri mojich aktivitách. Pred takým veľkým davom to bol síce rešpekt a stále je, ale keď je človek skutočne zapálený a nahnevaný, ide to akosi samo. Hovorí sa, že to, čo si o vás človek skutočne myslí, vám povie len ak je malé dieťa, opitý, alebo nahnevaný. Ja som skutočne nahnevaný na aroganciu moci a na systém, ktorý si tu pán poslanec Fico spolu s kamarátmi vytvorili. Tento ich systém má na prvom mieste svoje vlastné obohacovanie a všetko ostatné ide stranou. Preto vyháňajú skvelých mladých ľudí preč z regiónov a z našej krajiny, a potom sme sa dostali do bodu, kedy premiér povie, že na východe nič nie je. Prečo tam nič nie je? Pretože je za to zodpovedný najmä on a vlády, ktoré viedol.
Ako na Teba reagujú Tvoji rovesníci? Nie je zvykom, že študent gymnázia je tak politicky aktívny ako Ty, skôr naopak – politický život mnohých asi nezaujíma. Alebo je to dnes celkom inak?
Ja mám šťastie, že na mojom gymnáziu sa nájdu aj ľudia, ktorí sa zaujímajú. Viem, že situácia je na iných školách asi horšia ako na mojej, no aj počas týchto dní som videl, ako sa mnohí ľudia, na ktorých by som to v živote nepovedal, začali zaujímať a povedali si: Dosť! Ja silne verím mojej generácii, že spraví zo sveta lepšie miesto pre život. Pozrite sa na to, čo robia dnes ešte mladší, ako som ja v USA, kde nezažili také protesty od vojny vo Vietname, v Nemecku mladá frakcia sociálnych demokratov takmer nedovolia vzniku koalície s Angelou Merkelovou, u nás sme dokázali spraviť najväčšie demonštrácie od 89-teho. Je jasné, že naša generácia sa vie postaviť za svoje názory a hodnoty a starý skostnatený systém s tým musí rátať.
Občianske protesty priviedli vládu Roberta Fica k pádu. Je to pre Teba osobné zadosťučinenie vlastného úsilia?
Určite som spokojný, že sa nám podarilo dosiahnuť hmatateľný úspech. Na každom zhromaždení však kričím do mikrofónu Nestačí!. Ešte stále je Tibor Gašpar policajným prezidentom, ešte stále nie sú vyšetrené kauzy vysokých politikov ani vražda Jána a Martiny. Je však skvelé, že na poste ministra vnútra už nesedí Kaliňák, nesedí tam ani Saková a ani Ráž. Sedí tam pán Drucker, ja hovorím, že do svojej vlády by som ho neposadil, no spomedzi možností, ktoré Smer ponúkol, je to akceptovateľné aj keď vieme, že nebude môcť hrýzť. Dúfam, že bude aspoň čo najviac hryzkať. Budeme ho sledovať.
Protesty organizované iniciatívou Za Slušné Slovensko boli nakoniec v Bratislave zrušené. Banská Bystrica (a množstvo ďalších miest) však pokračovala. Ako si Ty, jeden z regionálnych organizátorov, vysvetľuješ tento krok?
Viem ho pochopiť. Bratislava je trochu iný príbeh ako zvyšok Slovenska, je to fakt. V regiónoch nie sú až také silné tlaky ako v hlavnom meste. Nedorozumenia, ktoré situácia priniesla, sme si vydiskutovali s organizátorkami a organizátormi z Bratislavy. Ja som bol smutný jedine z toho, že to bolo ohlásené príliš neskoro.
Do kedy teda budú protesty v srdci stredného Slovenska pokračovať?
Čaká nás Veľká noc. Všetci si musíme oddýchnuť. Je vysoko pravdepodobné, že vláda už nepadne a predčasné voľby nebudú. Je fér dať pánovi Pellegrinimu čas obhájiť sa a ukázať. že nie je bábkou Roberta Fica. Ak to nedokáže, budeme to žiadať v uliciach.
Koaličné strany, no i mnohí občania nevidia v súčasnej opozícii vhodnú alternatívu na vedenie tohto štátu. Čo si o tom myslíš Ty?
Pre mňa osobne nie je alternatíva ani súčasná vláda, keď pán predseda parlamentu Andrej Danko povie, zavrite si oči a predstavte si, že by tu vládla opozícia. Tak teraz si zavrime oči a predstavme si, že na úrade vlády bola v blízkosti premiéra bývala partnerka mafiána, predstavte si, že pán predseda parlamentu má problém povedať jednu súvislú a zmysluplnú vetu, predstavte si, že na poste ministra práce sedí pán Richter. Ja sa tiež nestotožňujem s celou opozíciou, no ako volič môžem svoj postoj vyjadriť jedine pri voľbách, kde si môžem vybrať. Nadácia Zastavme korupciu prišla pred župnými voľbami s kampaňou Lepšie bude iba s vaším dovolením, kde sa hovorí, že človek by si mal vybrať väčšie dobro, nie väčšie zlo. Je treba čítať programy strán, sledovať dianie, a potom si budete vedieť vybrať.
Tvoj sen o Slovensku?
Skutočne úprimne milujem našu krajinu. Počas mojich ciest po našom kraji som si to uvedomil. Milujem vidiek, milujem prírodu, ktorú tu máme, milujem rôznorodosť, ktorej sa niektorí boja, no je tu s nami na našom území od nepamäti. Chcem, aby Slovensko bola krajina slušných ľudí, s rovnosťou príležitostí všade po celej krajine. Krajina, kde ľudia žijú spolu, nie vedľa seba. Chcem aby sme boli krajinou, kde sa ľudia na seba usmejú a pozdravia. Chcem, aby tu žili mladí ľudia a aby každý z nás cítil hrdosť na to, že je Slovák. Chcem aby každý mohol robiť to, čo má rád a ak je usilovný, nech je odmenený. Ešte stále ma drží mladícky idealizmus, preto svoje slová nepovažujem za utopistické.
Čo by si na záver odkázal svojej generácii za budúcnosť, ktorej momentálne všetci na námestiach slušne „bojujú“?
Každý je strojcom svojho šťastia. Keď niečo chcem, tak si za tým idem, keď s niečim nie som spokojný, tak niečo urobím pre nápravu. Nemusíme hneď všetci organizovať revolúcie ako Francúzi. Postačí, keď sa naučíme postaviť sa za svoj názor a na stranu slušnosti a pravdy. Vtedy bude z tohto sveta krajšie miesto. Je to len na nás.
Vedel by si si svoju budúcnosť predstaviť na politickej scéne? Máš takéto plány?
Ako som povedal, keď s niečim nie som spokojný, tak niečo urobím pre nápravu. Myslím, že ísť do politiky by nemala byť hanba, alebo niečo, k čomu sa človek len tak nepriznáva. Ja si viem predstaviť svoju budúcnosť v politike, dokonca som už aj kandidoval. Organizácia protestov je však moja čisto občianska angažovanosť.
Desaťtisíce nahnevaných, no pokojných ľudí v uliciach Slovenska svoju slušnosť už ukázalo. Myslíš teda, že našu krajinu čakajú lepšie časy?
Ja tomu verím, sme krajina slušných ľudí len sa nevieme zmobilizovať. Oni to vedia a dúfajú, že to tak zostane.
Nahlásiť chybu v článku