Značku Sedita vám asi nemusíme špeciálne predstavovať. Tak, ako si bez Horaliek, Mily, Káveniek či Venčekov nevedeli predstaviť život naši rodičia, tak isto si bez týchto dobrôt nevieme predstaviť život ani my. Veď čo si zoberiete, keď idete na výlet do hôr, či ako maškrtu ku desiate do školy? Určite sa medzi nimi nájde minimálne jedna pochúťka od Sedity.

Viete ale, akú históriu majú všetky tieto výrobky a ako sa menil ich dizajn od počiatku až po dnes? Dnes sa na to pozrieme.

Celý príbeh začal v roku 1953, kedy sa po prvýkrát otvorili pečivárne Sereď zlúčením viacerých slovenských lokálnych dielní.

V roku 1960 sa vyrobila prvá sušienka Romanca – dve oválne sušienky s plastickým vzorom na povrchu spojené kakaovou náplňou. Sušienka bola balená do celofánu, ktorý bol na vonkajšej strane opatrený razenou nálepkou.

V roku 1961 uzreli svetlo sveta oblátky Kávenky, ktoré sú jedny z pôvodných a najstarších produktov. Ich obal je dnes už síce úplne iný, no ich chuť ľudia milujú už viac ako 55 rokov.

O dva roky neskôr, v roku 1963 dostali Kávenky svoje nové sestry a začali sa vyrábať Kakaové rezy. Vtedy balené ešte v hliníkovej fólii.

V roku 1965 vznikli prvé oblátky, bez ktorých si dnes nevieme predstaviť výlet či túru. Horalky dostali obal s typickými kvetmi horca potlačené len jednou farbou. Okrem nezameniteľnej chute, Horalky ľudí aj nasýtili.

O tri roky neskôr, v roku 1968, vznikli Princezky. Z rozprávania zamestnancov, ktorí tu vtedy pracovali vieme, že Princezky boli od začiatku balené do obalu z priesvitnej fólie s bielou potlačou. Grafika na obale korešpondovala s názvom výrobku – boli na nej zobrazené tri princezné. Obrázok pôvodného obalu sa však neuchoval.

Po Princezkách o rok neskôr, v roku 1969, vznikla Mila. Chuť Mily vám asi predstavovať nemusíme, no keď si myslíte, že bola balená tak ako dnes, mýlite sa. Oblátka Mila bola balená ručne do papiera, ktorý bol prelepený etiketou. Taktiež v tomto období neexistovalo ani balenie jednotlivých kusov oblátok do kartónov – oblátky boli balené po 20 ks do sivého baliaceho papiera ako balík.

Postupne sa tieto výrobky začali baliť  do fólii a obalov, ktoré majú podobný vzhľad, aký poznáme dnes.

V roku 1983 ľudia mohli po prvýkrát ochutnať Polomáčané lisované sušienky, ktoré sa predávali v priehľadnom obale s červenými popismi a s pôvodným logom Pečivární Sereď. O rok neskôr sa začali vyrábať Venčeky, ktorých výroba sa musela kvôli problematickému tvaru na pár rokov pozastaviť.

V roku 1986 dostala Mila nový obal. Priesvitná fólia sa zmenila na novú nepriesvitnú fóliu s bielymi krajmi. Následne o rok neskôr sa začala opätovná výroba Venčekov. Tie dostali dve príchute (vaječné a kakaové) a začali sa obaľovať v cukre.

Rok 1988 bol pre Seditu opäť kľúčový. Ľudia si mohli po prvýkrát kúpiť oblátku Lina. Už vtedy sa oblátka balila do kvalitného strieborného polypropylénového obalu s farebnou potlačou.

V 90-tych rokoch dostali obľúbené pochúťky opäť nový obal a sviežejší dizajn. V roku 2001 Sedita zmenila logo. To sa stalo dynamickejším a do popredia viac vystúpilo vyobrazenie sušienky, ktoré bolo v pôvodnom logu málo čitateľné. To sa opäť odzrkadlilo aj na nových obaloch.

Postupne sa portfólio rozšírilo aj o ďalšie sušienky a obaly prešli ešte menším re-dizajnom, ktorý poznáme už aj dnes. Lina sa rozšírila o nový variant s mliečnou polevou, Kávenky dostali nové príchute a vznikla svieža Mäta určená pre mladých ľudí.

Sedita sa vždy snažila dodať svojmu produktu dušu a starať sa, aby odpovedal potrebám. Práve preto Mäta stavila na zážitky, ktorých chce byť súčasťou. Keď najbližšie zachytíš niečo, čo si zapamätáš, taguj hashtagom #totosizapamatas a môžeš vyhrať iPhoneX, alebo zásobu Mäty.

Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Sedita