Na úvod musím skonštatovať, že prvý ročník festivalu Rock in Vienna sa naozaj vydaril. Predzvesťou toho, že tomu tak naozaj bude, boli už len samotné mená headlinerov  – Metallica, Muse a Kiss. Jedinečná atmosféra, ľudia z takmer každého kúta sveta, bezchybné počasie, areál plný nekonečných možností, Dunaj, jedlo a pivo – o zábavu bolo naozaj postarané.

Deň prvý

Brány areálu sa otvorili vo štvrtok 4.6. a prvá kapela A Custic Fate odštartovala trojdňový maratón. Počasie bolo nekompromisné, väčšina ľudí teda vyhľadávala tieň. Nakoľko hrací areál predstavovali dve veľké pódiá hneď vedľa seba s tromi veľkoplošnými obrazovkami, a aj tí, čo dali prednosť tienistým miestam v zadnej časti areálu, mali možnosť dovidieť až na stage a užiť si účinkujúce kapely. Festival sa konal na Donauinsel, čo je úzky a dlhý ostrov vo Viedni, ležiaci medzi Dunajom a mŕtvym ramenom Dunaja – Nový Dunaj. Už len cestou  na festival popri Dunaji ste mohli stretnúť kopu ľudí po väčšinou s tričkami Metallica či Kiss. Miesto pre festival podľa mňa naozaj skvelé, ten kto sa chcel vyhnúť prudkému slnku v priebehu dňa, mohol si pokojne nájsť chladné miestečku pri Dunaji, prípadne sa v ňom aj ovlažiť a pritom počúvať kapely práve hrajúce v podstate za plotom. Vo štvrtkovom  programe sa ďalej predstavili kapely ako Three Days Grace, velikáni Faith No More, ktorý zaujali kvetinkovou výzdobou na pódiu, ďalej A Day to Remember,  či nemecký Broilers, ktorí na prevažne rockový festival priniesli trochu pohodového punku s prvkami ska.

Počas tejto predposlednej kapely sa z každej strany pomaly začali pripájať k davu ľudia, ktorých sa nakoniec nazbieralo približne 30 000 a o 21.45 očakávali smršť v podaní Metallicy. Tento dav nervózne podupkával a vypiskoval až približne do 22.15. Medzitým sa na pódiu zhromaždilo asi 200 ľudí, fanúšikovia Metallicy, ktorí si mohli priamo na pódiu užiť dvojhodinový koncert svojej obľúbenej kapely. O štvrť na jedenásť sa to všetko začalo – nabehla kapela a James Hetfield „povedal“ do mikrofónu „Gimme fuel, gimme fire, gimme that which I desire“ a vypekačkou Fuel naštartoval podľa mňa skvelú show, plnú svetoznámych hitov, ktorá predčila moje očakávania, samozrejme jej súčasťou bola aj laserová show, vizuálne efekty, vtipné komentáre frontmana a nakoniec nafukovacie balóny s nápismi kapely vhodené medzi fanúšikov v prvých radách. Vydarený začiatok festu.

Deň druhý..

..začínal sa podobne ako prvý, človek ani nestihol otvoriť oči, a hneď vedel čo ho čaká, keď vyjde zo stanu. Piatkových 30 stupňov a takmer úplné bezvetrie. Takže v prvom rade najprv sa ísť ochladiť k Dunaju a hor sa na program druhého dňa, ktorý bol taktiež nabitý kapelami ako Mayburn, Danko Jones či Turbonegro. Formácia Within Temptation predviedla svoj tradične dobrý výkon, ale keďže mali na predstavenie len hodinku, nemali až tak prepracované a vyčačkané kulisy, ako keď som naposledy mala česť vidieť ich takmer dvojhodinovú show, a speváčka ani nemala čas meniť róby 🙂 – ale tak viac času bolo predsa len určeného headlinerom. Medzičasom sa na vedľajšom stagi pripravovali kulisy pre ďalšiu kapelu – švédski The Hives, ktorí ma milo prekvapili a postarali sa o naozaj dobrú zábavu. Skvelú show takmer bez komentára predviedol aj Incubus, v podaní ktorého zaznel aj jeden z ich hitov – Wish you were here. Počas koncertu vo veľkom prebiehali prípravy na predstavenie headlinera piatkového večera – The Muse. Show bola naozaj veľkolepá, efekty ohromujúce, no mne osobne chýbal aspoň nejaký ten komentár či slovko od frontmana, ktorý napriek tomu s celou kapelou podali skutočne výborný výkon v dvojhodinovom hracom čase. Hoci fanúšikovia na konci tlieskali a pískali, darmo, prídavku sa nedočkali.

Deň tretí

V posledný deň sa očakávalo najviac ľudí, za čo mohol hlavný hosť večera a posledný účinkujúci – Kiss. Mohli ste dokonca stretnúť fanúšikov, ktorí prišli priamo až z Ruska, nečudo, že na Kiss prišlo neuveriteľných 75 000 fanúšikov. No predbieham. V sobotu sa predstavili kapely Coal Chamber, Opeth či mladučké Babymetal. Poslednú trojicu tvorili Limp Bizkit, Sabaton a už spomínaný Kiss. Najprv publikum rozpálili Limp Bizkit, na ktorých som bola veľmi zvedavá. Priznám sa dlhšiu dobu som nesledovala túto kapelu, tak ma celkom prekvapil zarastený vzhľad Freda Dursta, a predsa sa len, roky neplynulú dozadu, nebudeme si klamať, aj to sa na jeho vzhľade odrazilo, no napriek tomu bol koncert super. Možno predsa len jedna pripomienka, už pri viacerých kapelách som si všimla, že zahrali jednu pieseň, potom pustili nejaký podmaz a zmizli dozadu, potom opäť vyšli na pódium – namiesto toho mohli zahrať o jednu, dve songy viac – veď preto tam ľudia na nich prišli; a presne o tomto bol aj prípad Limp Bizkit. Zahrali väčšinou známe hity a samozrejme nakoniec spustili menší mosh pit s piesňou Rollin´, no a vtedy boli všetky ruky hore.

Nasledovali Sabaton – na obrovskom tanku sa zrazu objavila obrovská filharmónia na čele s dirigentom, tak som bola celkom v očakávaní, čo bude nasledovať, keďže som predtým nemala možnosť si túto kapelu vypočuť. Dúfam, že tým nikoho neurazím – každý máme svoj vkus a určite sa nájdu takí, ktorým sa táto recenzia nebude vôbec páčiť, ale čo už.. Pre metalových fanúšikov to bol určite zážitok, no mňa to po Limp Bizkit celkom ponudilo.. a nevedela som sa dočkať, kedy nastúpi Kiss. Samozrejme aj tí nechali na seba čakať. Zhruba po polhodine, keď sa zotmelo, stage ovládli „čierno bieli pomaľovaní starí páni“. Ako to opísať: skvelá show, zabavil sa každý, od násťročných až po tie staršie generácie. Delobuchy, ohne, krv, vyplazené dlhé jazyky, lietajúci spevák, skutočne zaujímavé „róby“, platformy a obrovské opätky (na ktorých by sa potkla aj skúsená modelka), energia, tak toto sú slová, ktorými sa dala kissácka show opísať. Na veľkoplošných obrazovkách ste mohli vidieť zábery z čias kapely, keď mnohí z nás na svete ešte ani neboli. Samozrejme na prídavky sa nečakalo dlho a zazneli aj hity ako I was made for loving you a Rock and roll all nite – posledná pieseň z uvedených išla v kempingu, kde sme stanovali, nasledujúci deň nonstop od rána.

Na záver… 

Ostrov medzi ramenami Dunaja, bungee jumping, iné športové atrakcie, pomedzi davy ľudí chodili predavači cigariet, nanukov, alkoholu či núkali iné dobroty – o všetko bolo naozaj dobre postarané. Pre mňa taká perlička, každý z nás hádam pozná povestné toi toi, prešla som už pár festivalmi  (slovenskými a českými), tento bol môj prvý zahraničný –  a u nás vždy kolovali vtipy, že kedy sa začnú vyrábať splachovacie Toi Toi – a práve tu sa to stalo skutočnosťou. Pre mňa to bolo jedno úsmevné prekvapenie hneď na začiatok festu. Každopádne klobúk dole, ako pred každým organizátorom takéhoto festivalu, ale pevne verím, že ďalší ročník bude ešte lepší. Medzi menšie mínus patrili tie ceny, ale čo už, u nás na to nie sme zvyknutí (teda pri našich platoch). A taktiež by som možno vytkla krátke 5 max 10 minútové prestávky medi kapelami, kedy sa človek rozhodoval, či sa pôjde najesť, na wc alebo si pôjde po nejaký ten nápoj, aby stihol ďalšiu kapelu.