V dnešnej dobe, kedy si musíme uvedomiť, že najlepšie predáva sex, sa vlastne len ťažko vyhneme stretu s nahotou. Ale vzhľadom k tomu, že ste tento článok otvorili, šanca, že sa chcete nahote či hriešnym myšlienkam vyhnúť je skutočne mizivá. Vráťte sa na moment do tínedžerských čias a spomeňte si, čo bola prvá vec, ktorá vám napadla pri prvom kontakte s Playboyom či Hustlerom? Je to nad slnko jasné: „Chcem byť fotografom„.
Nie každý fotograf však pokrýva sféru, kde sa môže kochať pohľadom na nádherné obnažené ženy a ešte si za to nechať aj platiť. Avšak sú medzi nami aj takí šťastlivci, ktorí sa tejto profesii venujú a dokonca aj samotným aktom. Dnes vám prinášame rozhovor so slovenským fotografom Jánom Hronským, ktorého fotografie sú viac než šťipľavé.
Ako si sa dostal k fotografovaniu aktov?
Zhruba pred 14 rokmi som si kúpil fotoaparát, to bola asi najpodstatnejšia vec. Potom to šlo rýchlo. Hneď prvá slečna, s ktorou som šiel fotiť portréty, chcela nakoniec fotiť pri vode oblečená len v spodnej časti plaviek. Fotky som vystavil na internetový postál zameraný na fotografiu a behom pár dní sa mi hlásili ďalšie ženy. Bolo to prekvapivé, ale nebránil som sa.
Vyžaduje si fotenie (polo)nahých žien špecifický prístup?
Rozhodne si nemyslím, že to je pre každého. Je v tom vysoká dávka psychológie a empatie. Žena, ktorá sa chystá pred Tebou vyzliecť, ti potrebuje veriť a nesmieš sa správať tak, aby to vyzeralo, že jej nahota Ťa vyvádza z miery. Ja našťastie mám v sebe nejakú takú tú psychickú záklopku, kde podvedomie vždy pri fotení nahoty rozbalí obrovský transparent cez celý môj mozog. Je na ňom nápis: ‚Toto telo nie je určené Tebe!‘. V zásade je dobré sa k žene pri fotení správať tak, ako sa ona správa k tebe. Ale žiadny know-how či návod neexistuje.
Obnáša fotografovanie aktov nejakú temnú stránku?
Fotograf aktov či nahoty má nevýhodu v tom, že si ťažko nájde partnerku a/alebo ju ľahko stratí. Hlavné slovo má nedôvera. Ďalší negatívny zásah do osobnosti fotografa aktu vidím v zníženej senzitivite k nahote, je vnímaná skôr ako estetický prvok ženy, viac a viac než ako niečo, čo normálneho chlapa vzrušuje a navodzuje potrebu sexu. Plus určitá časť spoločnosti ti dáva najavo, že si pre nich neprijateľný, s čím si ale lámať hlavu je zbytočné. Na druhú stranu je zaujímavejšie tráviť čas s peknou ženou ako trebárs pracovať v sklade na pneumatiky.
Ako funguje výber modeliek?
Modelky si vyberám sám a to tromi spôsobmi: z tých, ktoré mi napíšu, z tých ktoré vidím niekde na sociálnej sieti alebo z tých, ktoré náhodne niekde stretnem pri nejakej udalosti. Musí ma zaujať hlavne pohľadom, samozrejme i postava je dôležitá, pokiaľ sa majú fotiť akty.
Myslíš si, že tento typ fotenia je náročnejší pre modelku alebo pre fotografa?
Fotograf má za svoju občiansku povinnosť dostať modelku do pohody a vyobraziť ju tak, aby na fotkách vyzerala krásne a bola spokojná. Modelka zase musí zvládnuť byť v pohode, správať sa prirodzene a vnímať prípadne pokyny fotografa. Modelka zároveň musí fyzicky zvládnuť pózovať. Fotograf sa musí sústrediť na kompozíciu, modelku, svetlo a zároveň pohotovo voliť nastavenie expozície. Pritom udržiavať taký verbálny kontakt, aby sa modelka cítila dokonalá.
Po fotení to pre modelku končí, fotograf pokračuje hodinami práce na finalizácii fotografií. Takže pre modelku je náročný fakt, že je nahá pred fotografom (často úplne cudzím) a musí sa sústrediť na pózy.. pre fotografa je náročnejší celý ten proces v tom, že musí v jeho priebehu vyhodnocovať viac konkrétností a po fotení to preňho zďaleka nekončí. Z pohľadu laika je to rozhodne pre modelku náročnejšie, lebo ako sa hovorí: nesie svoju kožu na trh.
Stretol si sa s tým, že by modelka odmietla urobiť istý záber alebo pózu?
Samozrejme. Nestáva sa to často, pretože mám rád pred fotením jasno, aké pózy sú nezlučiteľné s jej vedomím a svedomím. Ale občas predsa len sa stane, že modelka má dojem, že v tej či onej póze jej to nepristane.
Ako sa môže človek uchytiť práve v tomto žánri fotografie?
Ťažko. I keď som vcelku všeobecne známy, tak som neuchytený. Rozumej tomu tak, že platené zákazky nestoja za dverami vo fronte. Ale to je asi aj moja zásluha. Nijako zvlášť o to nestojím, fotím pre srandu králikom a keď ma niekto osloví ako klient, vyberiem si, či sa mi do toho chce alebo nie. Ak by som to ale bral tak, že pod pojmom uchytený si mám predstaviť niečo ako „známy“, tak v takom prípade sa fotograf uchytí pravdepodobne originalitou, niečím, čo sa vymyká kvalitou alebo dráždi a provokuje viac ako je obvyklé.
Ak sa vám tvorba Jána Hronského páči, určite ho môžete podporiť svojim sledovaním na Instagrame. Ak ste už však zavŕšili osemnásty rok života, čo snáď áno, keďže ste sa dostali až sem, môžete navštíviť aj jeho blog na tumblr, kde sa s cenzúrou nestretnete.
Nahlásiť chybu v článku